2017 - Môj život - tvoj život

Pred nedávnom som bol na filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach (Park Film Fest International Film Festival Trenčianske Teplice).Šiel som tam hlavne zo zvedavosti lebo som na takom festivale nebol. Nešiel som tam sám, ale sprevádzala ma tam kamoška. Došli sme tam, asi polhodinu sme nevedeli kam, tak sme šli rovno za nosom. Asi nám šťastie prialo, ale našli sme park. V tom parku som už niekoľkokrát bol (cca3-krát), tak som sa ako tak orientoval. Boli sme tam v predposledný deň, a to v nedeľu. Za celý čas čo sme tam boli sme stihli len jeden film, a to dokument Červená, o svetovo známej, českej opernej speváčke a herečke. Bolo poznať, že to nie je hocijaký dokument, lebo bol zaujímavo natočený, jediné čom i prekážalo bola dĺžka. No mňa omnoho viac nadchol "Art in park" ako film fest. Spravil som sériu fotiek, kde sú zachytené rôzne kreatívne inštalácie. Neočakával som také niečo a bol som milo prekvapený, keď som to uvidel. Najviac ma ohúrila "Cukríková alej" :"D

Čo som naozaj neočakával bola módna prehliadka, ktorá nebola hocijaká, ale bola to ukážka prác študentov z mojej školy. Modely boli veľmi.....(jednoducho, bolo to presne také ako keď si predstavíte módnu prehliadku).

Budúci rok sa chystám určite, snáď aj na viac filmov, ako len na jeden :DD
Boli ste aj vy v na nejakom filmovom festivale? akom? Videli ste už nejakú módnu prehliadku? Páčia sa vám fotky?

No komentárov

- druhá kniha Svetlany Alexijevič, ktorú som prečítal.

Je to tretia kniha z troch, za ktoré autorka v roku 2015 získala Nobelovu cenu. Mne osobne sa viac páčila kniha Vojna nemá ženskú tvár, ale stretol som sa aj s názormi, že práve Zinkoví chlapci je jej najlepšia kniha.

Prečo Zinkoví chlapci?
Od roku 1979 - 89 bola medzi Sovietskym zväzom a Afganistanom vojna. V tejto vojne zahynulo mnoho vojakov. Ich ostatky v lepšom prípade ich telá sa ich rodinám vracali v zinkových zapečatených rakvách.

Rovnako ako v predošlej knihe, aj v tejto boli príbehy plné emócii, radosti, smútku. V tejto knižke nie sú hlavnými hrdinovia len vojaci na fronte ale aj ich matky.

Kniha neobsahuje len príbehy, ale má tam aj časť Post Mortem, kde je pár mien padlých vojakov a odkazy od ich rodičov. Taktiež tam je aj história v dokumentoch, ktorá všetko vysvetľuje. Ja som túto časť nečítal, lebo o tejto vojne som vedel už dávnejšie.

Zinkových chlapcov som dočítal už dávnejšie a momentálne mám rozčítanú tretiu knihu od Svetlany. Černobyľská modlitba, kniha, ktorá nezískala Nobelovu cenu, ale dosť ma zatiaľ baví. A myslím, že ma baví viac než zinkoví chlapci. keby som mal zhodnotiť, ktorá ma najviac bavila tak sú to vojačky, o tom Černobyľ a potom Zinkový chlapci.

Ak vás aspoň trochu zaujali knihy takéhoto žánru (reportérska literatúra) tak vám odporúčam vydavateľstvo Absynt, ktoré prekladá presne tento typ kníh. Spoznáte ho podľa úžasného a jedinečného prebalu kníh.

No komentárov

Už po tretíkrát som bol s turistami na jednej neďalekej chate, Kaňůr. Je to miesto, ktoré poznám či už v zime, lebo to je mini lyžiarske stredisko a cez leto, ako super akciu s turistami. Po minulé roky sme tam zostávali len na jednu noc, ale tento rok tí najzdatnejší zostali na 2 noci :DDDD. Je to chata, na ktorej sme boli bez elektriny, takže som si dokázal, že nie som až tak závislí na elektrine a počítači.
Táto akcia patrí medzi moje obľúbené a vždy si ju snažím užiť. Asi najlepší zabávači sú deti. Na chate si deti snažili vymyslieť nové vulgarizmy. Vymysleli 2, a to " ty Peter Nagy" a "ty bolebruch" to ma obzvlášť pobavilo lebo poznám pár ľudí s takým priezviskom. Ďalej som sa dozvedel, že slovenský národný hrdina je " ten pajác" (myslené na Jánošíka) a český národný hrdina je Ján Amos Komenský, ktorý vie lietať. Musím priznať, že o zábavu bolo postarané.
Okolo kaňůra je mimoriadna fauna a flóra. Napríklad okolo chaty je svah, kde medzi vysokou trávou sú pavúčie hniezda. Občas sme mohli vidieť ako sa pri nás pasú srny a "koloušci". Jediné čo tento zážitok pokazilo bolo počasie. Po minulé roky, sme v chatke skoro vôbec neboli a sedeli sme pri ohnisku. Tento rok sme boli len v chatke. Ale užil som si to. :D Určite aj na budúci rok. :D

Mám tu pre vás ešte pár fotiek, ktoré som nafotil. :D

No komentárov

Mesiac Máj - mesiac kedy všetko nešlo najjednoduchšie.

Vždy v Máji chodíme z turistickej organizácie na turistiku do Slovenského Raja. Tento rok som chcel všetko naozaj pekne zdokumentovať. V pláne bolo, že si zoberiem foťák aj kameru. Zobral som si obi dve ale čo sa nestalo. Keď sme boli už na turistike čítačka pamäťovej karty na foťáku sa pokazila. Tak som si zobral kameru a natáčal som len s ňou. Samozrejme keď som prišiel domov zistil som, že mám na nej asi tak 3 trojminútové záznamy. Akože paráda, nemám žiaden materiál, článok robiť nebudem. Dosť ma to vytočilo, ale nie tak ako ten pokazený foťák. Dlho som odkladal opravu lebo nebol čas, škola, škola a škola. Akože nie že by bola nejako extra ťažká, ale žerie neskutočné množstvo času. Je to len týždeň čo som dal foťák do opravy a ešte stále nemám vyrozumenie. Najviac sa bojím toho, že to bude nejaká astronomická čiastka, ktorá ma bude stáť viac ako foťák samotný. Ak tomu tak bude, tak ho nechám asi pokazený a budem sa snažiť vybaviť si nejaký ďalší foťák, ale je to naozaj len vo hviezdach. Ja sám si bez foťáku neviem predstaviť čo budem robiť, lebo hlavnou náplňou môjho blogu sú fotky.
Ale aby som nebol len negatívny tak tu mám aj pár pozitívnych vecí. Napríklad to, že už len mesiac a bude koniec školského roku. Ach tak strašne sa už teším na to more času čo budem mať.

Pridám vám tu ešte pár fotiek, ktoré som stihol odfotiť v Slovenskom Raji. :D

No komentárov

Dnešný článok bude vážny. Bude o Modrej veľrybe.

:DDD Nie! Na tomto blogu takýto článok naozaj nenájdete. Naschvál sa snažím takéto fenomény obchádzať širokým oblúkom. Netýka sa to len BW, ale aj Eboly, Ziky, imigrantov, teroristických útokov, atď. Mne stačí vedieť, že niečo také je a stačí. Keď je niečo na takúto tému v televízií, prepínam, ak je niečo na Youtube, nepúšťam a ak je niečo na Facebooku neklikám. Naschvál nezdieľam takéto názory. Tak či tak za 2-3 týždne tento fenomén upadne a už o ňom nikto nepovie ani slovo. Nezačínam konverzácie na túto tému, nesnažím sa na to upozorňovať. Nechápem, keď niekto upozorňuje článkom, videom. Vraj sa snaží varovať, ale keby články a videá na túto tému neexistovali tak sa nič nedeje. Samozrejme niekto môže argumentovať, že nikoho na to nenabáda, ale snaží sa varovať, ale aj zlá reklama je reklama.

Týmto článkom chcem, aby ste sa na tieto fenomény pozreli z iného pohľadu ako vám ukazujú média.
Veľa ľudí je ľahko ovplyvniteľných a bez svojho názoru (ovce). Už niekoľko ľudí mi povedalo, že si ma cení za môj pohľad na veci a názor. Mojou odpoveď bolo vždy, že nechcem aby to tak bolo, a že by si oni mali ceniť svoj názor a nie niekoho iného, a že svoj vlastný názor majú len hlupáci.

Názor by mala byť vec, ktorú by vám nikto nemal nikto zobrať, a vy by ste ho nemali niekomu ukradnúť. Samozrejme nie je zlé s niekým zdieľať jeden názor.

Tento článok nebol ako každý na mojom blogu, ale je od srdca, a to k môjmu blogu patrí.

No komentárov

Pred týždňom som vydal fotočlánok, kde ideou každej fotky bola zvozuzrodená jar. A svet div sa, teraz som bol vonku a tam všetko rozkvitnuté alebo už odkvitnuté. Ja som si myslel, že všetko to začne kvitnúť až tak v druhej polovici apríla. Rýchlo som zobral foťák a šiel som fotiť. No lenže po rade slnečných a teplých dní nastali dni, kedy najslnečnejšie nebolo a prehánok tiež nebolo najmenej. No, užite si fotky :D

Dúfam, že sa vám fotky páčili, ak áno tak mi napíšte, ktorá najviac alebo, ktorá najmenej.
Takýto istý článok som vydal aj minulý rok. Skúste si porovnať ako som fotil vtedy a ako teraz :D TU

4 komentárov

Síce som nič nesľuboval, ale dnes tu máme foto článok.

Chcel som ísť na miesto, kde som bol už veľakrát ,ale nohy ma zaviedli na mesto, kde som ešte nefotil a ani nebol. Na fotkách som chcel zachytiť to "znovuzrodenie" prírody. Myslím, že sa mi to ako tak podarilo. Fotky som chcel upraviť do takého jemného štýlu, žiadne výrazné farby, žiaden kontrast, jednoducho také jemné. Úprava sa mi nepodarila tak ako som chcel, ale ani toto nevyzerá zle.

Fotky sú síce trochu klišé ale mne sa páčia.

Dúfam, že sa vám fotky páčili. Určite to nie je posledný foto článok toto ročné obdobie, síce to isté som hovoril aj v zime, ale vtedy nebolo naozaj priaznivé počasie, čo teraz je. Čaw.

1 komentárov

Newer Posts

Older Posts

Môj život - tvoj život

About me

Labels

recent posts

Celkový počet zobrazení stránky

Sponsor

Blog Archive