Máme tu tag ,do ktorého som bol nedávi zatagovaný od blogerky Romi –Blog. Jedná sa o tag ,v ktorom budem spomínať na staré časy keď som bol malý a na veci ,ktoré robili moje detstvo naozaj tým čím bolo. Keďže Romču poznám od útleho detstva tak máme veľa spomienok takých istých ,ale budem sa snažiť aby som sa neopakoval. Len tak pomimo tento článok píšem druhýkrát keďže Romča obmedzila počet  vecí na 5 ,ale aj tak sa mi ten článok predtým nepáčil. Chcel by som vám poďakovať ,že ma podporujete a o pár dní môj blog prekoná hranicu 1000 zhliadnutí. Ale presuňme sa k samotnému článku.

     Túto vec som dal na prvé miesto preto lebo mi tak neuveriteľné zmenila život ,že to asi nie je ani možné. Začalo to keď sestrenica doniesla nejaké chibi postavičky nakreslené na papieri podlepené kartónom. Najprv som sa divil ,že čo to je? Potom mi všetko vysvetlila ,že to sú postavičky  ,a že za ne máme hrať ako baby za Barbie. Tak sa to postupne vyvíjalo potom sme začali dívať anime. Poviem vám týmto som žil dobrých teraz to bude 6 rokov a stále nemôžem na anime zabudnúť. Mám na to len kladné spomienky. Anime  sa nedá ani opísať ,že koľko mi do života dalo jedna z tých najväčších vecí je ,že po každé keď si vybavím anime tak mi to upevnilo vzťah s mojou sestrenicou Natáliou ,bez ktorej by som si môj život nevedel predstaviť. Veľakrát nám známy povedali ,že sme ako sestra a brat a súrodenecké puto je to najsilnejšie  a ja s tým súhlasím. Naozaj práve anime mi ovplyvnilo detstvo a život asi najviac.

      Neviem či niekto mál túto nahrávku ale táto nahrávka mi pomáhala zaspať asi 3 roky a ja by som si zaspávanie bez nej nevedel predstaviť. S touto nahrávkou som si užil toľko zábavy aj v neskorších rokoch ,že doteraz to nemôžem dostať z hlavy. Tak stručne táto kazeta obsahovala príbeh kde rozprávačom bol jež a opisoval ako sa jednotlivé druhý zvierat napchali do malého domčeka. Najkrajšia tam bola pesnička ,ktorá sa opakovala po každé keď sa chcel nikto do domčeka nasťahovať. Ak ma spomienky neklamú tak to začínalo slovami „...dobrých ľudí sa všade veľa zmestí...“. jednoducho povedané nahrávka môjho detstva.

     O čo vlastne išlo? Boli to malé plyšové zvieratká ktoré mali všité na konci končatín a v bruchu magnetku. Magnet labky boli predchodcami panáčkov. Ale s výnimkou tou ,že pre magnet labky sme stavali všelijaké domčeky. Naozaj dá sa povedať ,že som s nimi hádam aj spával. Keby som moc chcel tak ja ich ešte nájdem ale na to nemám čas prehrabávať  celý dom. Pamätám si ,že mi ich nosila teta keď pracovala v Čechách a odtiaľ mi ich nosila a tiež mojím konkurentom (bratrancom a sestreniciam). Tie malé plyšové, roztomilé , mäkučké a komické zvieratká sú nezabudnuteľnou etapou môjho detstva.

     Tinky Winky ,Dipsy ,La-la ,Po. nezapomenutel nánemám na nich ani moc spomienok ale viem ,že som mal plyšáka (Tinky Winky) a to bola moja najobľúbenejšia hračka asi do 4 rokov –potom prišli iný plyšáci :D. Teraz keď sa teraz pozerám na staré videá tak sa mi vybavuje ,že oni mali na bruchu televízory a na hlave anténu a po každé museli nejakú činnosť opakovať aspoň trikrát. Takže ako naozaj robené pre deti ,nie ako teraz (plné svety poníkov ,robotov a upírov).  Aby som nezabudol bol tam ešte vysávač Nunu ,ktorého si vôbec nepamätám.

5.      Krvavé koleno

To vám bola hra ,že fíha. Táto hra sa mohla hrať len večer lebo ako z názvu vyplýva bola to hororová hra. Krvavé koleno mohli hrať len veľké deti. Ale už k samotnej hre. Bola to naháňačka kde sa najprv určilo krvavé koleno a ostatný boli ty utekajúci. Ten kto bol koleno tak si kľaknul pred utekajúcich a hovoril nahlas napríklad „...krvavé koleno sa zobudilo ,krvavé koleno si preťahuje svaly, krvavé koleno sa depiluje...“ po týchto krátkych slovných spojeniach malo koleno právo povedať “krvavé koleno ide“ v tom momente sa začala naháňačka. Keď krvavé koleno niekoho chytilo okamžite sa stal krvavým kolenom on a cyklus sa opakoval. Pamätal som si ,že sme pri tom mohli stráviť celé hodiny a vždy ma to bavilo lebo som bol malý a rýchli a tak som každého vždy chytil.

     Tak tag je pri konci a ja netuším koho zatagovať tak to spravím tak ,že kto by chcel pokračovať v tagu tak nech mi to napíše do komentárov alebo do správ. Pri tomto článku som si na strašne veľa vecí z detstva spomenul ale aj tak som mal pre napísanie článku veľa problémov lebo som nevedel čo tam dať. Tak som sa pýtal..samozrejme žiadna odozva od kamarátov ale nakoniec som sa s tým popasoval a nejaký to dopísal. Dúfam ,že sa vám tag páčil a ak áno môžete ho ohodnotiť komentárom alebo pluskom  a ak sa vám páči moja tvorba môžete si ma pridať do kruhov. Čus.