Vojna nemá ženskú tvár

by - 19:34:00

     Pred nedávnom som vydal článok, kde som rozoberal, aký som čitateľ. 
     Ak ste ho nečítali tak TU.

     Vyjadroval som sa tam čo čítam, a tak, no ale spomínal som tam knihu, ktorú som si kúpil. Vtedy, keď som ten článok písal mal som rozčítanú inú knihu (Hamleta) snažil som sa čo najrýchlejšie dočítať povinné čítanie, ktoré zahrňovalo ešte Lakomca. Keď som ho dočítal tak som sa hneď vrhol na Túto knižku.
      Bol to piatok. Piatok pred prázdninami. 


Osvojil som si takú vlastnosť, že čítam zvyčajne 
len keď čakám na spoj (autobus, vlak) a vo vlaku.
Neuveriteľne to skracuje dobu čakania a 
samozrejme to nežerie toľko dát.

     Dnes je utorok, a ja som tú knižku už dočítal. Čítal som ju, už v spomínaný piatok, potom 5 dní v týždni, pondelok a dnes. Ak dobre počítam tak je to 8 dní. Neskutočne ma tá knižka bavila, a nerád som ju len tak spúšťal z ruky. 

     O čom knižka je?
     No ako názov vypovedá, je to o ženách. Konkrétne vo vojne. Áno vo vojne, konkrétne v 2. svetovej. 
     Knižka poskytuje niekoľko desiatok autentických skutočných príbehov, žien, ktoré boli na vojne a prežili. Všetky príbehy sú od počiatočného veľkého písmena až po bodku naplnené emóciami. Ani na moment nemáte pocit, že príbeh je vymyslený, všetko je uveriteľné. Kniha sa delí na časti. Každá časť má svoj názov, ktorý je hlavnou ideou každého príbehu v nej. Príbehy sú rôzne, jedny opisujú strieľanie, druhé hladovanie, tretie ťažkú prácu, iné opisujú  život po vojne, lásku, deti atď. majú rôznu dĺžku niektoré sú písané na celé strany, no niektoré len na pár riadkov. Či dĺžka alebo zameranie, nerozdeľuje príbeh či je zaujímavý alebo nudný, každý príbeh je výnimočný.
     Autorka (Svetlana Alexejevič) ku každému príbehu dáva aj meno a pozíciu ženy. Pri konci knihy vysvitne, že niektoré Priezviská sú pozmenené, len aby autorky príbehov ostali anonymné, lebo sa boja o tom rozprávať verejnosti. Niektoré autorky sú veľmi vďačné za to, že niekto ako Svetlana existuje, a že ich príbehu si nezoberú zo sebou do hrobu. 





Tieto fotky môžete nájsť aj na mojom Instagrame

     Aby som charakterizoval celú knihu jednou vetou, musím citovať autorku
     “Nie sú v nej hrdinovia a neuveriteľné hrdinstvá, sú v nej jednoducho ľudia, ktorí sa venujú neľudskej činnosti… Chcem napísať dejiny tejto vojny. Ženské dejiny.” 

Celá myšlienka knihy je neuveriteľná a jedinečná. Autorka za tento titul právom dostala v roku 2015 Nobelovu cenu za literatúru. 

     Ak sa ma niekto spýta, že akú knihu by si mal prečítať tak poviem túto, kniha ma naozaj nadchla a určite nezostane v poličke zapadaná prachom. Určite ju niekedy ešte vytiahne, a budem si z nej len tak čítať. A preto ak už dlho hľadáte niečo čo si chcete prečítať tak  skúste siahnuť po tejto knihe, možno vás očarí tak ako mňa. 

You May Also Like

0 komentárov