Je tu ďalší článok a je plný super udalostí.

Ja vás zdravím pre dnešnom článku hlavne o dnešku ale aj o ostatných dňoch. Ale najprv o tom, že prečo neboli články. Bolo to z toho dôvodu, že mi v posledných týždňoch vypadáva internet. Už som to spomínal v dvoch článkoch a toto je tretí, takže si viete predstaviť ako ma to už dlho štve. Štve ma to, že to nemôžem sám vyriešiť. Ale aspoň som si dokázal, že dokážem žiť aj bez internetu. Dodá to dosť veľa času, keď nie som na internete. Ale keď mi už internet ide tak hlavne robím na prezentácii, ktorú musím odovzdať na geografiu. Takže som na blog nemal ani moc čas.

Počas toho čo mi nejde internet, tak buď čítam knihu, učím sa, pripravujem si prezentáciu formou to, že si precvičujem text, ktorý budem hovoriť alebo som na počítači. Áno na počítači síce nie som na internete ale hrám hry. Moje hráčske srdce teraz bije hlavne pre hru The sims 3. Vlastním aj The sims 2 a k tomu aj nejaká kolekcie a dodatky ale The sims 3 je proste lepšie.

Ešte by som tak okrajovo spomenúť Veľkú noc. Jednoducho bolo to ako každý rok až na to, že Romi (blog)bola konečne po siedmich rokoch bola doma a ja som ju šiel obliať. Konečne bola mokrá. Oblial som ešte sestrenicu Naty a babku. Potom som šiel k druhej babke a tak som sa prezliekol dal som si džínsy, tričko a sako. Áno sako aby som vyzeral trochu k svetu a aby som vypadal troch slávnostnejšie. Zarobil som si 80€ a šiel spokojne spať.

Dneskajšok bol úplne super. Nie len preto lebo bol piatok ale aj preto lebo bolo teplo. Síce na Veľkonočný pondelok snežilo a dnes ortuť v teplomere ukazovala 20 stupňov, tak môžem dodať, že počasie na Slovensku je naozaj nevyspytateľné.

Dnešok začal úplne super –písomkou z matematiky- ,ktorú som nenapísal na 100% a nečakám za jeden ale prejem si aby to bola dvojka. V škole hodiny išli neuveriteľnou rýchlosťou a ani som sa nenazdal a už hodiny odbíjali koniec poslednej hodiny. Cestou domov som si kúpil nanuk a úplne mi sadol a trochu schladil. Po príchode domov som vybral zaprášené korčule obul ich a šiel sa korčuľovať. Von som vyšiel o pol tretej a čakal som na kamošky Viky a Maťu, ktoré sa mali ísť so mnou korčuľovať. Čakám, čakám stále čakám až sa odhodlám zavolať Mate ,že či ide. Ona ,že Viky jej povedala, že pôjdeme až o tretej. Tak som tam čakal pozhováral som sa pri tom s babkou a keď na kostolnej veži odbíjalo tri hodiny tak som vyzrel na uličku a ani nohy. Tak išiel som zazvoniť Viky a odozva žiadna tak znova volám Mati , že či ide. Ona že áno a že mám zavolať Viky, zrazu Viky zbadám v okne a keď ma zbadala a zdrhla. Tak som počkal maťu dokým došla a Viky sa nám začala vyhovárať, že nejde. Tak sa na ňu dívame, že „toto ti máme akože veriť?“ –jednoducho Viky nevie klamať. Tak som sa vybral na uličku sa korčuľovať s Maťou. Nakoniec sme skončili na ihrisku na lavičke, kde sme sa zhovárali –hlavne o škole-. Okolo pol siedmej sme sa vybrali domov a zastavili sme sa ešte na potoku, aj tam sme strávili chvíľu hlavne pre to aby som si tam pofotil nejaké fotky pre článok. Vidíte mal som v pláne dnes napísať článok už asi pred štyrmi hodinami. Takže na to nekašlem. Tu je pár fotiek z dneška:

Konečne obuté korčule.

                   Ja a kamarátka Maťa

                   Konečne jar!



.

Náš pruštianský potok

          Myslel som si, že som už skúsený v korčuľovaní ale aj ten pád musel prísť.















A ja sa s vami lúčim, pre tento článok je to už 

všetko a Čus.