!!! Stala sa ohromná vec !!!
Ak poznáš môj blog už dlhší čas tak môžeš vedieť, že som ako tak dobrý v behu na krátke vzdialenosti, ale nikdy som nebol na žiadnej súťaži týkajúcej sa výhradne šprintu.
Ale jedného dňa sa to zmenilo, ten deň bol včera. Naša škola vyslala tým tých najlepších na okresné kolo v atletike a ja som v týme tiež ako zástupca v behu na 60 metrov a štafete. Prvý beh som mal mať okolo 9:40. A ja som vo vnútri neskutočne stresoval, ale na povrchu som bol v pokoji.
Ako čas ubiehal tak sa približovala minúta M a mne nebolo všetko jedno. Precvičoval som sa už polhodiny pred tým aby som podal čo najlepší výkon. Bol som na prvom rozbehu (bolo 6 rozbehov, a potom finále) a najhoršia vec bolo si nachystať bloky to sú tie zariadenia, z ktorých sa štartuje .....to sa nedalo nastaviť, jednoducho mi to nepasovalo ale prekonal som to.
Na chvíľku odbehnem z deju...po štadióne som sa pohyboval v teplákoch a bunde , no keď prišiel čas na beh tak som si dal dole tepláky, pod ktorými som mal plavky ako náhradu za kraťase. No, keď si jeden spolužiak všimol , že mám plavky tak sa pousmial a ticho si to pre seba povedal, samozrejme, že som to počul :DDD. No ale vráťme sa k deju :D
Nachystal som si to ako tak aby mi to trocha pasovalo a už som len čakal na výstrel. BUM! Vyštartoval som, bežím, bežím ale nikoho pred sebou ani vedľa seba nevidím na mikro sekundu otočím hlavu a vidím, že sú mi v pätách. Dobehol som ako prvý. Keď som chytil dych tak počujem diskvalifikovaní rozbeh, beží sa znova. Ja naštvaný lebo som dal super výkon a bol som prvý. Bežali sme ako 7. rozbeh. Ja som chytil taký stres, že bloky som si nachystal na druhú nohu, potom som celý ten blok zhodil no trapas toto. Už štartér odpískal a ja som sa pripravil. BUM! Ja som vybehol ako strela. Bol som prvý a k tomu s asi niekoľko metrovým náskokom. Prvenstvo bolo moje. No ale toto bol len rozbeh, no a ako to býva tak prvý z rozbehov postupuje do finále. Spolužiaci mi tam gratulovali a padla tam jedna vtipná hláška „Jano, ty si to neprebehol ty si to preplával“ na tom sme sa tam rehotali kom kone.
Prišlo finále, moje ambície boli jasné, chcem stupeň víťazov. Stres pociťujem už len zriedka a som rád, že mi z tribúny fandia spolužiaci. Pripravte sa! Pozor! BUM! Bežím, som prvý, nikto vedľa mňa, ciel pár metrov predo mnou, zdvíham ruky, kričím „JE TO MOJE“. Len tak pre zaujímavosť som sa spýtal na čas...7,43...môj rekord. Ja som prekonal sám seba a porazil som najlepších atlétov z okolia. Samozrejme, že prvenstvo mi prinieslo aj postup na Krajské kolo.
Ale ako každý príbeh má zápletku tak aj tento príbeh. Na tabuľke som bo tretí. Samozrejme učiteľka neváhala a išla to vyzistiť, že čo sa stalo. Samozrejme chyba organizátorov. Som prvý a zapísal som sa do histórie.
Moje ambície sú, že sa chcem pozrieť do celoslovenského kola, a nech budem aj posledný, chcem sa tam pozrieť.
Na obrázku môžete vidieť medailu za prvé miesto v 60-tke a druhé miesto v štafete, ktorú som bežal so svojimi spolužiakmi.
Ak poznáš môj blog už dlhší čas tak môžeš vedieť, že som ako tak dobrý v behu na krátke vzdialenosti, ale nikdy som nebol na žiadnej súťaži týkajúcej sa výhradne šprintu.
Ale jedného dňa sa to zmenilo, ten deň bol včera. Naša škola vyslala tým tých najlepších na okresné kolo v atletike a ja som v týme tiež ako zástupca v behu na 60 metrov a štafete. Prvý beh som mal mať okolo 9:40. A ja som vo vnútri neskutočne stresoval, ale na povrchu som bol v pokoji.
Ako čas ubiehal tak sa približovala minúta M a mne nebolo všetko jedno. Precvičoval som sa už polhodiny pred tým aby som podal čo najlepší výkon. Bol som na prvom rozbehu (bolo 6 rozbehov, a potom finále) a najhoršia vec bolo si nachystať bloky to sú tie zariadenia, z ktorých sa štartuje .....to sa nedalo nastaviť, jednoducho mi to nepasovalo ale prekonal som to.
Na chvíľku odbehnem z deju...po štadióne som sa pohyboval v teplákoch a bunde , no keď prišiel čas na beh tak som si dal dole tepláky, pod ktorými som mal plavky ako náhradu za kraťase. No, keď si jeden spolužiak všimol , že mám plavky tak sa pousmial a ticho si to pre seba povedal, samozrejme, že som to počul :DDD. No ale vráťme sa k deju :D
Nachystal som si to ako tak aby mi to trocha pasovalo a už som len čakal na výstrel. BUM! Vyštartoval som, bežím, bežím ale nikoho pred sebou ani vedľa seba nevidím na mikro sekundu otočím hlavu a vidím, že sú mi v pätách. Dobehol som ako prvý. Keď som chytil dych tak počujem diskvalifikovaní rozbeh, beží sa znova. Ja naštvaný lebo som dal super výkon a bol som prvý. Bežali sme ako 7. rozbeh. Ja som chytil taký stres, že bloky som si nachystal na druhú nohu, potom som celý ten blok zhodil no trapas toto. Už štartér odpískal a ja som sa pripravil. BUM! Ja som vybehol ako strela. Bol som prvý a k tomu s asi niekoľko metrovým náskokom. Prvenstvo bolo moje. No ale toto bol len rozbeh, no a ako to býva tak prvý z rozbehov postupuje do finále. Spolužiaci mi tam gratulovali a padla tam jedna vtipná hláška „Jano, ty si to neprebehol ty si to preplával“ na tom sme sa tam rehotali kom kone.
Prišlo finále, moje ambície boli jasné, chcem stupeň víťazov. Stres pociťujem už len zriedka a som rád, že mi z tribúny fandia spolužiaci. Pripravte sa! Pozor! BUM! Bežím, som prvý, nikto vedľa mňa, ciel pár metrov predo mnou, zdvíham ruky, kričím „JE TO MOJE“. Len tak pre zaujímavosť som sa spýtal na čas...7,43...môj rekord. Ja som prekonal sám seba a porazil som najlepších atlétov z okolia. Samozrejme, že prvenstvo mi prinieslo aj postup na Krajské kolo.
Ale ako každý príbeh má zápletku tak aj tento príbeh. Na tabuľke som bo tretí. Samozrejme učiteľka neváhala a išla to vyzistiť, že čo sa stalo. Samozrejme chyba organizátorov. Som prvý a zapísal som sa do histórie.
Moje ambície sú, že sa chcem pozrieť do celoslovenského kola, a nech budem aj posledný, chcem sa tam pozrieť.
Na obrázku môžete vidieť medailu za prvé miesto v 60-tke a druhé miesto v štafete, ktorú som bežal so svojimi spolužiakmi.
