Čawko. Áno som tu znova. Ja viem nezvyčajné ,že sa tu objavujem skoro uprostred týždňa ale moji „čitatelia“ ma nútili aby som už niečo napísal. Tak som napísal lebo sa mi nechcelo stále čítať tie správy štýlom...kedy bude článok , a čo článok ,nepridáš niečo na blog?. Tak tu  píšem aby som sa im zavďačil.  Mal som rozpísaný článok ale potom som ho nedopísal lebo mi prišiel nedobrý.

Presne pred rokom v tomto čase som bol na lyžiarskom a užíval som si to tam. Síce lyžovanie neznášam ale boli tam spolužiaci ,a tak som sa mohol odviazať a užiť si lyžovačku. Síce tieto zážitky neboli vždy úplne najlepšie ale aj tak som si ich užil. Bol som tam na týždeň a môžem povedať ,že to bol môj najlepší zážitok so spolužiakmi.  Keďže som už vtedy bol skazený a aj môj spolužiak tak sme sa dohodli ,že niečo zoberieme. Ale niečo sa muselo pokaziť ,moji posraný až za ušami spolužiaci dotyčnému spolužiakovi povedali nech nič neberie. Chápem ,že oni sú ešte deti ale kedy chcú z toho vyrásť majú na to najvyšší vek.

1.Deň

To sme docestovali na „Hotel“ František a vybalili sme sa. To bolo ešte dobré. Potom sme zistili .že tam nie je wifi (kto a kde nemá ešte wifi). Ja som si povedal .že v pohode veď ja mám internet v mobile. Zapínam a ono nič. Potom mi došlo ,že tam nie je ani signál. OMG ani signál ,oni sa asi koňom zrazili. Potom došlo na lyžovačku. Došli pod svah. Keďže tam boli začiatočníci a nebol dostatok inštruktorov. Takže keďže začiatočníci nevedeli nasadať na vlek tak si vyšli 5 metrov a odtiaľ sa snažili lyžovať.  My pokročilí sme vyšli až na vrchol svahu a dole. Nakoniec došiel inštruktor a tak sme sa mohli ísť normálne lyžovať. Pred koncom sme si spravili skok. Keďže ja macher tak na  skok plnou rýchlosťou a ako by ste mohli čakať ta šup na zem.  Pri tom sa mi utrhol skipas ale ja som si toho vôbec nevšimol.  Po zdĺhavom dni sme išli dobrý kilometer po rozmočenej zemi až na ubytovňu. Tam sme strávili zvyšok dňa a večera.

2.Deň

To sme sa už išli lyžovať na Kohútku a tam nám to išlo excelentne. Celé stredisko sa na nás dívalo ako na zjavenie ,že ako dobre lyžujeme. Potom večer sme sedeli na ubytovni bez internetu ale my sme sa vynašli  chalani sa hrali na mobiloch a ja na psp -som ja ale sviňa. Takto sme trávili každý večer.

3.Deň.

Ten nebol ničím výnimočný a mohol by som ho prirovnať k utorku.

4.Deň

Vo štvrtok sme mali perfektný sneh a bezpochyby sa nám aj skvele lyžovalo. Potom večer sme si išli zaplávať na hoteli a musím sa pochváliť bol som druhý najlepší plavec . Som ja ale Šikula. Večer sme mali z chalanmi žúrku a neustále sme sa tam smiali ako kone ,no proste bolo na fajn.

5. -6.Deň

To bol záverečný a hádam aj najlepší. Na svahu sme stretli učiteľku ,ktorá je jediná v pohode a dá sa s ňou baviť o čom koľ vek ,je moja najobľúbenejšia učiteľka. Keď sme sa s ňou lyžovali mihnutím oka sme ju obehli. No proste super lyžovačka. Na konci lyžovačky sa uskutočnil slalom ,v ktorom som znova skončil druhý. Bol som druhý lebo spolužiakovi ,ktorý vyhral som mu požičal vosk.

Na konci dňa sme mali vyhodnotenie a všelijaké súťaže. V jedenej som dokonca skončil prvý. Posledná súťaž bolo ,že sme sa mali prezliecť za opačné pohlavie. Pri tom veľkom vzrušení mi spolužiak privrel ruku do dverí. V behom pár minút sa mi na tvári a aj na ruke prestriedali všetky farby a ja som ostal ležať na zemi. Po tom ku mne pribehla učiteľka a odviedla ma do izby. Tam som do konca  dňa ležal a chladil som si ruku. Ráno som mal modrinu ako svet no poviem vám ,že dobrých 15 centimetrov na dĺžku a na šírku asi 10. Asi si teraz viete predstaviť aká to bola bolesť.  Na lyžovačke super počasie aj sneh ale nemohol som poriadne lyžovať lebo som mal ruku v bandáži. Potom som sa odvážil a pri každom prudkejšom pritlačení na paličku som cítil ukrutnú bolesť. Týmto pozdravujem kamošku Romču (blog nebudem spomínať lebo by si niekto z mojich čitateľov mohol myslieť že čakám na odozvu na jej blogu a že chcem len reklamu) lebo ona mala na lyžiarskom podobné problémy ale s kolenom.

Wow to som sa ale rozpísal. Článok bude potrebovať nejaké úpravy formou videii a fotiek tak sa tešte zajtra to tu bude visieť. Dnes je na to už neskoro aby som šiel sem dávať nejaké fotky a videá. Takže sa máte na čo tešiť a už sa blížime k hranici 800 zhliadnutí. Len pred nedávnom som dával na funpage poďakovanie za 600 zhliadnutí. Tých 800 slov ušlo ako voda a za pár dní sa môžete tešiť na ďalší článok. Čus.