Je tu ďalší článok!

Ach bože znova škola. Posledné dni sú naozaj na nevydržanie. Aspoňže si môžem počúvať hudbu bez všelijakého vŕkania , šušťania a podobne. Niektorý z vás pochopili o čom hovorím. Áno hovorím o mojich nových slúchadlách ,ktoré som si kúpil pred nedávnom v Najelektrodome v Trenčíne. Mali zľavu tak som ich zobral. Ale ešte než prejdeme k recenzii tak som v Najelektrodome narazil na jedny slúchadlá. Dívam sa na cenovku a na slúchadlá- hovorím si ,že tam bude asi tlačová chyba (mám na mysli desatinnú čiarku). Pozriem sa na značku a hovorím si „tak teda tam asi chyba nebude“ –určite každý poznáte značku Beats. Ale už k samotnej recenzii.

Arkas E5 to sú moje slúchadlá. 

Slúchadlá sú klasicky čierne voľno nastaviteľné. Po prvý krát čo som ich mal na sebe nevedel som či to mám správnou stranou lebo sedeli mi aj tak aj tak. Výhodami sú zvukotesnosť z vonku (nepočuť okolité zvuky), pohodlnosť , dobré prevedenie takzvaných zatajených klipov napríklad v hre. Ale sú tu aj nevýhody. Jedna z hlavných je ,že keď mám hudbu na hlas tak to všetci okolo mňa počujú (spomínal som ,že je tam dobrá zvukotesnosť ,ale to platí bohužiaľ len z jedenej strany čiže ja ich nepočujem ale oni počujú ,keď tam mám niečo pustené) , ďalšou nevýhodou je zlá manévrovanie s mikrofónom (vôbec si nezachováva svoj tvar a pri pohyblivosti z hora na dol kým ho posuniem tak to skôr posuniem celé slúchadlá , nevýhodou je aj kábel ,ktorý ma spája s notebookom je krátky. Ja ,ktorý som zvyknutý hrať na jednom monitore nejakú hru a na notebook dívať let´s play alebo seriál tak musím mať notebook položený na stole a to mi riadne zaberá miesto. To by bolo k recenzii všetko bola síce krátka ,ale zhrnul som tu všetko čo som chcel.

V najbližšej dobe chystám spešl (special) článok- máte sa na čo tešiť. Inak najbližšia recenzia bude asi vtedy keď si niečo zaobstarám. Ja vám ďakujem za váš čas a Čus. 

     Máme tu tag ,do ktorého som bol nedávi zatagovaný od blogerky Romi –Blog. Jedná sa o tag ,v ktorom budem spomínať na staré časy keď som bol malý a na veci ,ktoré robili moje detstvo naozaj tým čím bolo. Keďže Romču poznám od útleho detstva tak máme veľa spomienok takých istých ,ale budem sa snažiť aby som sa neopakoval. Len tak pomimo tento článok píšem druhýkrát keďže Romča obmedzila počet  vecí na 5 ,ale aj tak sa mi ten článok predtým nepáčil. Chcel by som vám poďakovať ,že ma podporujete a o pár dní môj blog prekoná hranicu 1000 zhliadnutí. Ale presuňme sa k samotnému článku.

     Túto vec som dal na prvé miesto preto lebo mi tak neuveriteľné zmenila život ,že to asi nie je ani možné. Začalo to keď sestrenica doniesla nejaké chibi postavičky nakreslené na papieri podlepené kartónom. Najprv som sa divil ,že čo to je? Potom mi všetko vysvetlila ,že to sú postavičky  ,a že za ne máme hrať ako baby za Barbie. Tak sa to postupne vyvíjalo potom sme začali dívať anime. Poviem vám týmto som žil dobrých teraz to bude 6 rokov a stále nemôžem na anime zabudnúť. Mám na to len kladné spomienky. Anime  sa nedá ani opísať ,že koľko mi do života dalo jedna z tých najväčších vecí je ,že po každé keď si vybavím anime tak mi to upevnilo vzťah s mojou sestrenicou Natáliou ,bez ktorej by som si môj život nevedel predstaviť. Veľakrát nám známy povedali ,že sme ako sestra a brat a súrodenecké puto je to najsilnejšie  a ja s tým súhlasím. Naozaj práve anime mi ovplyvnilo detstvo a život asi najviac.

      Neviem či niekto mál túto nahrávku ale táto nahrávka mi pomáhala zaspať asi 3 roky a ja by som si zaspávanie bez nej nevedel predstaviť. S touto nahrávkou som si užil toľko zábavy aj v neskorších rokoch ,že doteraz to nemôžem dostať z hlavy. Tak stručne táto kazeta obsahovala príbeh kde rozprávačom bol jež a opisoval ako sa jednotlivé druhý zvierat napchali do malého domčeka. Najkrajšia tam bola pesnička ,ktorá sa opakovala po každé keď sa chcel nikto do domčeka nasťahovať. Ak ma spomienky neklamú tak to začínalo slovami „...dobrých ľudí sa všade veľa zmestí...“. jednoducho povedané nahrávka môjho detstva.

     O čo vlastne išlo? Boli to malé plyšové zvieratká ktoré mali všité na konci končatín a v bruchu magnetku. Magnet labky boli predchodcami panáčkov. Ale s výnimkou tou ,že pre magnet labky sme stavali všelijaké domčeky. Naozaj dá sa povedať ,že som s nimi hádam aj spával. Keby som moc chcel tak ja ich ešte nájdem ale na to nemám čas prehrabávať  celý dom. Pamätám si ,že mi ich nosila teta keď pracovala v Čechách a odtiaľ mi ich nosila a tiež mojím konkurentom (bratrancom a sestreniciam). Tie malé plyšové, roztomilé , mäkučké a komické zvieratká sú nezabudnuteľnou etapou môjho detstva.

     Tinky Winky ,Dipsy ,La-la ,Po. nezapomenutel nánemám na nich ani moc spomienok ale viem ,že som mal plyšáka (Tinky Winky) a to bola moja najobľúbenejšia hračka asi do 4 rokov –potom prišli iný plyšáci :D. Teraz keď sa teraz pozerám na staré videá tak sa mi vybavuje ,že oni mali na bruchu televízory a na hlave anténu a po každé museli nejakú činnosť opakovať aspoň trikrát. Takže ako naozaj robené pre deti ,nie ako teraz (plné svety poníkov ,robotov a upírov).  Aby som nezabudol bol tam ešte vysávač Nunu ,ktorého si vôbec nepamätám.

5.      Krvavé koleno

To vám bola hra ,že fíha. Táto hra sa mohla hrať len večer lebo ako z názvu vyplýva bola to hororová hra. Krvavé koleno mohli hrať len veľké deti. Ale už k samotnej hre. Bola to naháňačka kde sa najprv určilo krvavé koleno a ostatný boli ty utekajúci. Ten kto bol koleno tak si kľaknul pred utekajúcich a hovoril nahlas napríklad „...krvavé koleno sa zobudilo ,krvavé koleno si preťahuje svaly, krvavé koleno sa depiluje...“ po týchto krátkych slovných spojeniach malo koleno právo povedať “krvavé koleno ide“ v tom momente sa začala naháňačka. Keď krvavé koleno niekoho chytilo okamžite sa stal krvavým kolenom on a cyklus sa opakoval. Pamätal som si ,že sme pri tom mohli stráviť celé hodiny a vždy ma to bavilo lebo som bol malý a rýchli a tak som každého vždy chytil.

     Tak tag je pri konci a ja netuším koho zatagovať tak to spravím tak ,že kto by chcel pokračovať v tagu tak nech mi to napíše do komentárov alebo do správ. Pri tomto článku som si na strašne veľa vecí z detstva spomenul ale aj tak som mal pre napísanie článku veľa problémov lebo som nevedel čo tam dať. Tak som sa pýtal..samozrejme žiadna odozva od kamarátov ale nakoniec som sa s tým popasoval a nejaký to dopísal. Dúfam ,že sa vám tag páčil a ak áno môžete ho ohodnotiť komentárom alebo pluskom  a ak sa vám páči moja tvorba môžete si ma pridať do kruhov. Čus.

     Máme tu ďalší článok ,ktorý bude  oddychový a oboznamujúci . Taký súhrn za posledné dni.  Pripravil som si na bočný papier ,že čo chcem v článku spomenúť a rozdelil som si to do bodov.

     Mohli ste si všimnúť takú malú zmenu na mojom blogu a to takú ,že  v hornom akčnom boxe sú napísané rubriky. Kedysi tam boli moje sociálne siete. Tie sa teraz presunuli do bočného bloku blogu. Ponuka tam je rozšírená o niektoré moje stránky.  Myslím si ,že keby sa chcel niekto so mnou spojiť tak nemá problém. (Spojenie s adminom blogu je jedna z hlavnejších nepísaných zásad blogu ,ktoré by sa mali dodržať pokiaľ chceme aby bol blog spešl (special).

     Nebojte sa ! o články v mojej hlave nie je núdza. V hlave mám strašne veľa článkov ,ktoré chcem napísať. Úplne mi to teraz vyhovuje lebo mám strašne veľa voľného času. Aby ste sa mali na čo tešiť tak mám v pláne 2 tagy (jeden sme si dohodli s blogerkou a čakám dokým ho napíše a zataguje ma do neho). Potom tam mám recenziu (pokiaľ ste pozorný čitatelia tak viete o čo sa bude jednať. Potom tam je tematický článok. Určite medzi nimi budú Kecy alebo Môj život.  Takže nemám strach ,že by som nevedel o čom písať. Toto sú tak zhruba články ,ktoré ma napadli a ,ktoré chcem napísať. Možno sa k tomu ešte nejaké pridajú. Mal som snahu natočiť aj video ale potom sme sa rozhodli ,že radšej nie (píšem v 1. Osobe plurálu preto lebo  som mal natáčať to video s blogerkou.)

     Jedná sa o blog, na ktorý som narazil nedávno. Je to blog chalanský a jedná sa o nezvyčajné zameranie blogu. Skôr na tento motív býva iné zameranie nie blog ale niečo iné. S autorom toho blogu máme niečo spoločné- je to meno  (áno voláme sa rovnako). Aby som to nenaťahoval tak sa jedná o blog jedného chalana ,ktorý sa zameriava na hry. Prekvapilo ma ,že je bloger a nie youtuber (let´s player). Na tento blog som narazil pri prehľadávaní jednej facebookovej stránke zameranej na blogy. Dotyčný bloger tam pridal príspevok ,že či by mu niekto pomohol so začatím blogu. Tak som sa ponúknul lebo sa tiež do tých hier trochu rozumiem a nedávno som tiež blog zakladal. Pre zhrnutie : pomáham jednému chalanovi zo začatím blogu. Ten blog bude zameraný na gaming.

     Po prvom dni prázdnin som totálne v pohode. Žiadne stresy z učenia –konečne. Prázdniny si snažím zatiaľ užiť čo najviac lebo viem ,že najbližšie budú až Veľkonočné a tie sú za dlho. Prázdniny mi najviac znepríjemnil zatiaľ kamoš a rodičia (ktorý sú asi retardovaný lebo vadí im ,keď som doma zavretý v izbe a naopak keď každý večer si chodím sadnúť do podniku -jednoducho povedané „rodičia“). Prázdniny sú zatiaľ najlepšia vec čo ma v poslednej dobe zastihla. Takže som rád že mám na blog viac času.

     Mal som niečo čo som chcel spomenúť ale to až v ďalšom článku. Takže ja sa s vami lúčim a Čus. 

Čawko. Áno som tu znova. Ja viem nezvyčajné ,že sa tu objavujem skoro uprostred týždňa ale moji „čitatelia“ ma nútili aby som už niečo napísal. Tak som napísal lebo sa mi nechcelo stále čítať tie správy štýlom...kedy bude článok , a čo článok ,nepridáš niečo na blog?. Tak tu  píšem aby som sa im zavďačil.  Mal som rozpísaný článok ale potom som ho nedopísal lebo mi prišiel nedobrý.

Presne pred rokom v tomto čase som bol na lyžiarskom a užíval som si to tam. Síce lyžovanie neznášam ale boli tam spolužiaci ,a tak som sa mohol odviazať a užiť si lyžovačku. Síce tieto zážitky neboli vždy úplne najlepšie ale aj tak som si ich užil. Bol som tam na týždeň a môžem povedať ,že to bol môj najlepší zážitok so spolužiakmi.  Keďže som už vtedy bol skazený a aj môj spolužiak tak sme sa dohodli ,že niečo zoberieme. Ale niečo sa muselo pokaziť ,moji posraný až za ušami spolužiaci dotyčnému spolužiakovi povedali nech nič neberie. Chápem ,že oni sú ešte deti ale kedy chcú z toho vyrásť majú na to najvyšší vek.

1.Deň

To sme docestovali na „Hotel“ František a vybalili sme sa. To bolo ešte dobré. Potom sme zistili .že tam nie je wifi (kto a kde nemá ešte wifi). Ja som si povedal .že v pohode veď ja mám internet v mobile. Zapínam a ono nič. Potom mi došlo ,že tam nie je ani signál. OMG ani signál ,oni sa asi koňom zrazili. Potom došlo na lyžovačku. Došli pod svah. Keďže tam boli začiatočníci a nebol dostatok inštruktorov. Takže keďže začiatočníci nevedeli nasadať na vlek tak si vyšli 5 metrov a odtiaľ sa snažili lyžovať.  My pokročilí sme vyšli až na vrchol svahu a dole. Nakoniec došiel inštruktor a tak sme sa mohli ísť normálne lyžovať. Pred koncom sme si spravili skok. Keďže ja macher tak na  skok plnou rýchlosťou a ako by ste mohli čakať ta šup na zem.  Pri tom sa mi utrhol skipas ale ja som si toho vôbec nevšimol.  Po zdĺhavom dni sme išli dobrý kilometer po rozmočenej zemi až na ubytovňu. Tam sme strávili zvyšok dňa a večera.

2.Deň

To sme sa už išli lyžovať na Kohútku a tam nám to išlo excelentne. Celé stredisko sa na nás dívalo ako na zjavenie ,že ako dobre lyžujeme. Potom večer sme sedeli na ubytovni bez internetu ale my sme sa vynašli  chalani sa hrali na mobiloch a ja na psp -som ja ale sviňa. Takto sme trávili každý večer.

3.Deň.

Ten nebol ničím výnimočný a mohol by som ho prirovnať k utorku.

4.Deň

Vo štvrtok sme mali perfektný sneh a bezpochyby sa nám aj skvele lyžovalo. Potom večer sme si išli zaplávať na hoteli a musím sa pochváliť bol som druhý najlepší plavec . Som ja ale Šikula. Večer sme mali z chalanmi žúrku a neustále sme sa tam smiali ako kone ,no proste bolo na fajn.

5. -6.Deň

To bol záverečný a hádam aj najlepší. Na svahu sme stretli učiteľku ,ktorá je jediná v pohode a dá sa s ňou baviť o čom koľ vek ,je moja najobľúbenejšia učiteľka. Keď sme sa s ňou lyžovali mihnutím oka sme ju obehli. No proste super lyžovačka. Na konci lyžovačky sa uskutočnil slalom ,v ktorom som znova skončil druhý. Bol som druhý lebo spolužiakovi ,ktorý vyhral som mu požičal vosk.

Na konci dňa sme mali vyhodnotenie a všelijaké súťaže. V jedenej som dokonca skončil prvý. Posledná súťaž bolo ,že sme sa mali prezliecť za opačné pohlavie. Pri tom veľkom vzrušení mi spolužiak privrel ruku do dverí. V behom pár minút sa mi na tvári a aj na ruke prestriedali všetky farby a ja som ostal ležať na zemi. Po tom ku mne pribehla učiteľka a odviedla ma do izby. Tam som do konca  dňa ležal a chladil som si ruku. Ráno som mal modrinu ako svet no poviem vám ,že dobrých 15 centimetrov na dĺžku a na šírku asi 10. Asi si teraz viete predstaviť aká to bola bolesť.  Na lyžovačke super počasie aj sneh ale nemohol som poriadne lyžovať lebo som mal ruku v bandáži. Potom som sa odvážil a pri každom prudkejšom pritlačení na paličku som cítil ukrutnú bolesť. Týmto pozdravujem kamošku Romču (blog nebudem spomínať lebo by si niekto z mojich čitateľov mohol myslieť že čakám na odozvu na jej blogu a že chcem len reklamu) lebo ona mala na lyžiarskom podobné problémy ale s kolenom.

Wow to som sa ale rozpísal. Článok bude potrebovať nejaké úpravy formou videii a fotiek tak sa tešte zajtra to tu bude visieť. Dnes je na to už neskoro aby som šiel sem dávať nejaké fotky a videá. Takže sa máte na čo tešiť a už sa blížime k hranici 800 zhliadnutí. Len pred nedávnom som dával na funpage poďakovanie za 600 zhliadnutí. Tých 800 slov ušlo ako voda a za pár dní sa môžete tešiť na ďalší článok. Čus.

Máme tu ďalší článok a s ním aj nový týždeň.

Viem článok mal vyjsť už cez víkend ,ale som to akosi nestíhal. Veď poznáte ten týždeň keď sa chcete zabaviť ale vybaviť aj nejaké formality a nemáte na to čas. Naozaj by sa mi hodila nejaká choroba na týždeň ,ale za chvíľu sú tu prázdniny tak budem mať na seba a na blog viac času.  Určite ste postrehli na minulom článku ,že sa pokúšam vybaviť spoluprácu s jedným blogom. Nevyšlo to. Nevadí život beží ďalej. Určite sa budem snažiť posunúť  sa v blogovaní ďalej.

Díval som sa na štatistiky a zistil ,že sa môjmu blogu darí aj v zahraničí. Hlavne v USA a v poslednom období aj v Nórsku. Veľmi si toho cením a dúfam ,že sa tie čísla budú len zvyšovať. V poslednej dobe nemám vôbec  nápady na články a tak celý deň rozmýšľam o čom budem písať.

V poslednej dobe ma poriadne vytáča moja elektronika v domácnosti. Začalo to asi pred mesiacom keď mi robil zle môj Sims. Potom mi začalo sekať Counter-Strike (ale to som už našťastie vyriešil) a v posledných dňoch to sú slúchadlá. Buď ich nechám opraviť alebo si kúpim nové. Keby som si kúpil nové slúchadlá tak by to znamenalo v blízkej dobe recenziu. Ale to neviem zaručiť.

Stala sa mi taká vec ,že no comment. Bol som na večernom lyžovaní a kamoši boli v miestnom podniku. Dorazila tam moja spolužiačka a tak sa spolu bavili. V tom kamoška spomenula mňa a môj blog. Keďže skoro nikto z mojich blízkych o mojom blogovacom živote nevie tak sa spolužiačka spýtala ,že či mám blog. Na koniec to zahovorila tak ,že som mal kedysi blog a že ma to už nebaví  a že som s tým skončil. Keď som to počul skoro som zamdlel ,ale skončilo to s dobrým koncom. Hlavne ,že moja identita nebola odhalená.

To by bolo asi všetko z môjho blogovacieho života za posledný týždeň. Určite budem od teraz aktívnejší a články budú častejšie. Tiež budem znova pracovať na nejakej spolupráci aby bol môj blog a moja tvorba kvalitnejšia. Čus. 

     Máme tu ďalší článok a bude skôr taký oddychoví a proste si ho len prečítajte.

     Ako by som začal? ...dnes som sa bol pozrieť na štatistiky blogu a čo nevidím dnes na môj blog zavítali Nóri a dúfam že môjmu blogu zostanú verný aj keď neviem ako to čítajú. Blížime sa k hranici 700 zhliadnutiam. Síce neviem či mi to tam niekto spamuje alebo to je normálne. Ak mi to tam niekto spamuje tak ho prosím aby to nerobil. Díval som sa na Následníkov a pribudol mi tam nový člen Zuzana Ľudviková. Zdravím. Tiež by som vás chcel oboznámiť s tým že chystám s jednou blogerkou spoluprácu ,ale ešte to nie je na 100% isté. Chcel by som sa ešte k minulému článku vyjadriť ,že ani ten víkend mi nepomohol. Presuňme sa ,ale k hlavnému téme tohto článku.

     Témou článku je Referendum 2015.

Viem ,že si myslíte ,že nemám k tomu čo povedať ,ale mám. Určite nebudem podporovať cirkev a to 3x áno ale nebudem ani za 3x nie. Pokiaľ neviete o čom hovorím tak je to o tom že referendum má rozhodnúť o tom či manželstvo môže byť  len medzi mužom a ženou , či si môžu páry rovnakého pohlavia adoptovať dieťa a či sa má na školách vyučovať sexuológia. Ja pevne dúfam ,že referendum neprejde. Podľa mňa sú to zbytočne vyhodené peniaze. Celková suma cca je 6 000 000 eur.

     Rozčúlilo ma ,keď som bol v kostole (áno v kostole) kaplán nás začal navádzať na referendum. To ma tak neskutočne rozčúlilo že som odišiel z kostola a vrátil som sa až po skončení lebo som si musel  isť pre papier na birmovku. Čo má do toho cirkev a prečo sa rýpe do politiky. A čo ona má čo posudzovať ľudí práve ona , no nie je to na smiech.

     Týmto som chcel poukázať na to ,že v akom svete to žijeme a aby ľudia vedeli rozoznať pravdu nad lžou.

     Mal som pripravený jeden článok ale tento mi prišiel viac k veci a viac na očistenie mozgu.