Sneží ,konečne výhovorka prečo nechodiť von. Ale na druhej strane..nie pôjdeme sa lyžovať. Sprosté ročné obdobie. Ale u nás v dedine sa ten sneh zatiaľ moc neprejavil. Hlavne že mala byť tá najtuhšia zima – gratulujeme našim meteorológom.

 Pamätám si keď som sa bol po prvý krát lyžovať. Bolo to na kopci pri pálenici. Mal som asi štyri roky a tie lyže boli asi meter dlhé. Snažil som sa lyžovať dole kopcom ale keďže som bol napchatý v overale  tak sa mi tam nedalo dobre hýbať..to bol určite ten dôvod prečo mi to nešlo. „Lyžoval“ som sa asi pol hodiny aj tak som potom skončil na sánka a tak som uháňal ako raketa keď štartuje. Išiel som priam nadzvukovou rýchlosťou a už som bol pri hraniciach svetelnej rýchlosti a potom som zrazu začal spomaľovať. Nechápal som to myslel som si či mi moje tryskové sane sa pokazili potom som zistil že už nejdem dole kopcom ale že som pod kopcom na rovnej ceste... blbé magnetické a gravitačné pole ,ktoré ma spomalilo hovoril som si..áno bol som veľmi inteligenčné dieťa a potom sa so mňa stalo toto ,ale to už odbočujem . Keď som zastal tak som sa snažil vytiahnuť moje tryskové sánky znova dostať na vrchol kopcu aby som znova svišťal dole kopcom . Ale nešlo mi to ,keďže ako som už spomínal bol som uväznený v overale  tak som sa pohyboval veľmi neohrabane . Potom mi tato vytiahol sane a ja som sa vyštveral na kopec a znovu som naštartoval a znova som  svišťal na mojich saniach.  Toto som robil asi takých tridsať minút a potom som sa išiel napiť teplého čaju ale v tom môj tato zistil že termoska je prasknutá a všetok čaj sa vylial tak sme išli ku babke a tam som sa hral zvyšok dňa.  

Tak a to bola prvá zima ,ktorú si pamätám ,a na ktorú nikdy nezabudnem