Môj život - tvoj život

Máme tu ďalší článok. Priskoro? Ja myslím, že nie.

Je tu článok, v ktorom by som vám chcel predstaviť môj úžasný dnešok. Nepreháňam dnešok bol naozaj fantastický. Tak poďme na to!

Išiel som do školy a ručičky na hodinách neustále zrýchľovali až odbilo koniec štvrtej hodiny. Cez prestávku som sa vybral s ďalšími dvoma spolužiačkami Petrami a spolužiakom Alexandrom do vestibulu.  Vybrali sme sa na výlet pričom ostatný spolužiaci sa museli učiť. Výlet bol naplánovaný zo ZUŠ a rovno sme nahodili smer Žilina.  Išli sme tam so zámerom navštíviť koncert najlepších slovenských hudobníkov. Boli to študenti konzervátori pripomínam najlepší a hrali na rôzne nástroje. Ale poďme pekne od začiatku.

Najprv sme zamierili do obchodného domu MIRAGE. Tam sme mali byť tri hodiny, čo som si zo začiatku nevedel vôbec predstaviť, že na čo sme tam tak dlho. Tak som sa vybral s Alexom a pozerali sme sa po obchodoch a keď sme to už prešli tak sme išli hľadať občerstvenie. A zrazu hovorím Alexovi „aha 5D kino“ a on, že či nejdeme naň, a vtom zbadám ceduľku s nápisom 2,90€. 

Tak hovorím, že to musíme vyskúšať. Tak sme tam išli ale nevedeli sme sa rozhodnúť medzi hororom Panic house  a Apokalypse. Nakoniec sme si vybrali Panic house zaplatili sme si a išli sme si sadnúť do sedadiel. Potom nám dali okuliare na 3D a začali sme pozerať. Bolo to o tom, že ste vošli do nejakého nádherného domu a ten pri vašom príchode sa premenil na dom monštier a naháňal nás nejaký hybrid žaby a človeka. Dívam sa na to, že grafika ako z nejakej hry a tak som sa pozeral ďalej. Pri nejakých momentoch som privrel oči. Zrazu ma niečo chytilo za nohu. Skoro mi vyskočilo srdce. Vy si asi teraz hovoríte, že som nejaký bojazlivý a nedokážem sa pozerať na horory, ale predstavte si, že si dívate nie moc na pohľad príjemné video a zrazu vám niečo prejde po nohe. Do konca toho šesť minútového videa som mal vyložené nohy na sedadle a kukal som. Neprišlo mi to až také hrozné ale po vyjdení z spomínanej miestnosti mne ale aj Alexovi poriadne vyhladlo. Tak sme si išli niečo dať pod zub. Našli sme jednu reštauráciu a Alex si objednal lososa a ja kurací stejk obaja so zeleninou.

No nevyzerá to úžasne. Až sa mi začali zbiehať slinky. Ale nie je všetko zlato čo sa blyští a zelenina bola naozaj nie moc dobrá na moje chuťové poháriky. Ale na rozdiel od mäsa, ktoré bolo grilované dobre prepečené, po ktorom mohli len poháriky tancovať na mojom jazyku. Potom sme sa šli popozerať po iných obchodoch, a vtom stretneme spolužiačky Petry, a že či by s sme s nimi nešli do kina. Tak si hovoríme po druhýkrát? Prečo nie. Tak sme si vybrali film Apokalypse. Tento film nebol vôbec hrozný až na jednu chvíľu kde sa objavilo malé dievčatko s medvedíkom, ktoré malo slepé oči. Tento film som bral ako nejaký triler, v ktorom ste pred niečím neustále utekali a nevedeli ste ani pred čím. Skončilo to tak, že tom tam všetko vybuchlo. Takže pre mňa to bola taká lajtka a väčšinu času som sa smial než by som si mal ohrýzať nechty. Potom sme s babami behali hore dole obchodom a napadlo nás, že sa ideme pozrieť na žraloka, ktorého ta  mali vystaveného v akváriu. Tam sme pobudli nejakú tu chvíľu a rozhodli sme sa, že ideme znovu do kina. S Alexom už po tretíkrát a s babami už po druhý ráz. Spýtali sme sa, že čo tam je asi také najstrašidelnejšie a vyplynulo s toho, že Panic house tak sme si vybrali druhé  najhoršie  Metro inception. Tak prejem vám pekné užitie videa a popred sa vám ospravedlňujem za trasenie kamery, je to spôsobená tým, že sme sa pohybovala celá sedačka a nebol tam žiadny pevný bod, kde by som ju mohol položiť. Taktiež sa ospravedlňujem za obraz. Video bolo natáčané na 3D a vodu, ktorú na nás striekali o chvíľu skreslila obraz. Je to dosť nahlas tak si musíte úplne skoro stíšiť hudbu.

Po dopozeraní sme sa vybrali už do autobusu ale keďže sme mali ešte veľa času tak sa spolužiačky stavili na Bubletea. Je to úplne super nápoj.

Vidíte tú úžasnú zmrzlinu? Že vyzerá

fantasticky.

 Určite ho musíte vyskúšať inak obanujete, že ste ho nemali. Po vypití sme išli do divadla kde mali predstavenie už spomínaný hudobníci. Predstaveniu určite nechýbala úroveň. Všetky hudobné nástroje odviedli svoj najlepší výkon a to platí aj pre ich majstrov. K tejto časti dňa sa mi nechce ani moc rozpisovať lebo by to bol už až moc dlhý článok. Po príchode domov som sa najedol išiel za počítač začal nahrávať video na YB a keď už bolo tak som začal písať článok.

Tak a to by bol bohužiaľ už koniec článku a aj môjho fantastického dňa –snáď ich bude viacej- tak ja sa s vami lúčim a čoskoro dovidenia.  Čus.

Je tu ďalší článok a je plný super udalostí.

Ja vás zdravím pre dnešnom článku hlavne o dnešku ale aj o ostatných dňoch. Ale najprv o tom, že prečo neboli články. Bolo to z toho dôvodu, že mi v posledných týždňoch vypadáva internet. Už som to spomínal v dvoch článkoch a toto je tretí, takže si viete predstaviť ako ma to už dlho štve. Štve ma to, že to nemôžem sám vyriešiť. Ale aspoň som si dokázal, že dokážem žiť aj bez internetu. Dodá to dosť veľa času, keď nie som na internete. Ale keď mi už internet ide tak hlavne robím na prezentácii, ktorú musím odovzdať na geografiu. Takže som na blog nemal ani moc čas.

Počas toho čo mi nejde internet, tak buď čítam knihu, učím sa, pripravujem si prezentáciu formou to, že si precvičujem text, ktorý budem hovoriť alebo som na počítači. Áno na počítači síce nie som na internete ale hrám hry. Moje hráčske srdce teraz bije hlavne pre hru The sims 3. Vlastním aj The sims 2 a k tomu aj nejaká kolekcie a dodatky ale The sims 3 je proste lepšie.

Ešte by som tak okrajovo spomenúť Veľkú noc. Jednoducho bolo to ako každý rok až na to, že Romi (blog)bola konečne po siedmich rokoch bola doma a ja som ju šiel obliať. Konečne bola mokrá. Oblial som ešte sestrenicu Naty a babku. Potom som šiel k druhej babke a tak som sa prezliekol dal som si džínsy, tričko a sako. Áno sako aby som vyzeral trochu k svetu a aby som vypadal troch slávnostnejšie. Zarobil som si 80€ a šiel spokojne spať.

Dneskajšok bol úplne super. Nie len preto lebo bol piatok ale aj preto lebo bolo teplo. Síce na Veľkonočný pondelok snežilo a dnes ortuť v teplomere ukazovala 20 stupňov, tak môžem dodať, že počasie na Slovensku je naozaj nevyspytateľné.

Dnešok začal úplne super –písomkou z matematiky- ,ktorú som nenapísal na 100% a nečakám za jeden ale prejem si aby to bola dvojka. V škole hodiny išli neuveriteľnou rýchlosťou a ani som sa nenazdal a už hodiny odbíjali koniec poslednej hodiny. Cestou domov som si kúpil nanuk a úplne mi sadol a trochu schladil. Po príchode domov som vybral zaprášené korčule obul ich a šiel sa korčuľovať. Von som vyšiel o pol tretej a čakal som na kamošky Viky a Maťu, ktoré sa mali ísť so mnou korčuľovať. Čakám, čakám stále čakám až sa odhodlám zavolať Mate ,že či ide. Ona ,že Viky jej povedala, že pôjdeme až o tretej. Tak som tam čakal pozhováral som sa pri tom s babkou a keď na kostolnej veži odbíjalo tri hodiny tak som vyzrel na uličku a ani nohy. Tak išiel som zazvoniť Viky a odozva žiadna tak znova volám Mati , že či ide. Ona že áno a že mám zavolať Viky, zrazu Viky zbadám v okne a keď ma zbadala a zdrhla. Tak som počkal maťu dokým došla a Viky sa nám začala vyhovárať, že nejde. Tak sa na ňu dívame, že „toto ti máme akože veriť?“ –jednoducho Viky nevie klamať. Tak som sa vybral na uličku sa korčuľovať s Maťou. Nakoniec sme skončili na ihrisku na lavičke, kde sme sa zhovárali –hlavne o škole-. Okolo pol siedmej sme sa vybrali domov a zastavili sme sa ešte na potoku, aj tam sme strávili chvíľu hlavne pre to aby som si tam pofotil nejaké fotky pre článok. Vidíte mal som v pláne dnes napísať článok už asi pred štyrmi hodinami. Takže na to nekašlem. Tu je pár fotiek z dneška:

Konečne obuté korčule.

                   Ja a kamarátka Maťa

                   Konečne jar!



.

Náš pruštianský potok

          Myslel som si, že som už skúsený v korčuľovaní ale aj ten pád musel prísť.















A ja sa s vami lúčim, pre tento článok je to už 

všetko a Čus.

Čawko. Máme tu ďalší článok.

Akoby som začal...jednoducho od pondelka prežívam najhoršie dni za poslednú dobu. Neviem čím to je alebo kým ale už ma to nebaví.

Pondelok 30.3.  5:45

Zvoní mi budík. Stávam skoro aby som sa ešte niečo doučil do školy a aby som si dorobil domácu úlohu. Hneď po tom idem do kúpeľne aby som sa som vyzeral trochu k svetu. Postavím sa pred zrkadlom a zhrozeným pohľadom som sa díval na obraz na zrkadle. Mal som hrozné kruhy pod očami. Vyzeral som ako sova alebo ako baba, ktorá si po prvýkrát robila tiene. Musel som sa zo sebou zmieriť a ísť sa obliecť.  Išiel som sa mučiť do školy ,kde ma nečakala o nič lepšia správa ako to, že píšeme. Skvelé z látky, ktorú som nebol vôbec naučený.   Prišiel som domov a ako inak internet nešiel. Áno ešte stále nemám doriešený internet.  Začal som si pripravovať projekt do školy, na ktorý som nemal materiál, tak som to rýchlo zabalil a šiel som poskúšať internet či už náhodou ide. Chvíľu som sa s ním hral, a keď som to už vzdával tak naskočil. Chvíľu som na ňom pobudol a potom som ho dal mame. Už odbíjalo 6 hodín a ja som sa išiel pripravovať do školy. Nemal som toho tak moc, a tak som sa šiel venovať knihe. Išiel som spať s myšlienkou v hlave, že som si zabudol dať do tašky  geografiu a zaspal som.

Utorok 31.3 6:55

Zobudil som sa s tým že som si myslel, že je pol siedmej. Zapnem si televíziu, a tam si všimnem, že je o tri minúty sedem hodín.  Svetelnou rýchlosťou som sa obliekol, umyl sa a bežal som von. V tom mi cinklo v pamäti, že si mám ísť zobrať knihu. Keď som konečne vyšiel na ranný vzduch a išiel som zamknúť. A čo sa nestalo nemal som pri sebe kľúče. Šprintom som vybehol do bytu a hľadal som kľúče. Po dlhom hľadaní som ich našiel a bežal som von. V škole ako inak som mal náladu na dve veci. Učiteľka na matike nám dala nečakanú písomku, ktorú som ani moc nevedel. Vidím to asi na takú štvorku.  V ten deň som dostal ešte dvojku z ruštiny síce som čakal horšiu známku ale nakoniec sa to vyvinulo na krásnu dvojku. Po skončení školy ma nečakala cesta domov ale hneď som to zamieril na umeleckú školu. Tam som sa uvoľnil a dokončil súťažnú prácu. Po príchode domov som bol neskutočne vyčerpaný a tak som si zapol hudbu a snažil som sa nezaspať. Ale nakoniec ma únava premohla a zaspal som. Po prebudení som bol na seba naštvaný, že som si pospal lebo som vedel, že večer nezaspím ale hlavne preto, že sme mali strašne veľa učenia. Tak som sa šiel učiť, a keď som sa doučil odbíjalo deviatu hodinu a chcel som ísť čítať knihu. Samozrejme nešiel internet. Večer som bez problémov zaspal.

Streda 1.4. 6:30

Ráno som sa zobudil úplne vyspatý a konečne som sa tešil ,že je posledný deň pred prázdninami. Všetko som ráno stíhal a bez problémov som sa vybral do školy. V škole som neustále hovoril, že nie sme nejaké neinteligenčné deti ,ktoré musia niečo robiť na prvého apríla. Išli sme na prvú hodinu a tam nás čakala písomka. Písomku som zvládol asi na trojku a išiel späť do triedy. Potom sme mali dejepis, na ktorom sme cvičili lebo učiteľ potreboval odovzdať  naše výsledky. Behali sme člnkový beh 10x5 metrov. Ja som ho zvládol za 16 sekúnd 21 stotín, nebol to síce najlepší výkon ale medzi prvými piatimi by sa umiestnil. Chcel som si vylepšiť čas a tak som bežal aj druhýkrát. A to bola chyba. Po odbehnutí mi zostalo divne. Učiteľ zahlásil, že sa máme vrátiť do triedy. Tak som sa pobral prešiel som asi desať metrov a začala sa mi točiť hlava ,podlamovať nohy ,zle sa mi dýchalo a bolo mi na vracanie. Pomaly som upadal do závratu a tak som sa vystrel na lavičku ,tam som chvíľu oddychoval a pobral som sa do šatne. Asi po ďalších desiatich metrov som si musel sadnúť na lavičku a tam som aj ostal. Potom si ma tam všimli spolužiaci a zavolali učiteľa. Ten sa hneď pýtal, že čo mi je a bežal mi pre vodu. Keď že mi bolo strašne zle a nedokázal som sa postaviť na nohy, tak zavolal učiteľku a povedal spolužiakom nech pri mne ostanú. Tak tam chvíľu pri mne pobudli a po desiatich minútach ležaní na lavičke som sa odhodlal postaviť sa na nohy ísť sa prezliecť zo spotenej telesnej do normálneho oblečenia. Ešte pred tým mi spolužiačka naliala na hlavu minerálnu vodu, a tak som mal umyté vlasy minerálnou vodou. Po prezlečení som sa vydal do triedy ,keďže som bol na prízemí a triedu sme mali na poslednom treťom poschodí tak som sa štveral po chodoch dobrých päť minút. Po príchode do triedy všetci spolužiaci stíchli lebo moja farba zodpovedala bielej stene za mnou. Usadil som sa na miesto a tam som ponoril hlavu do bundy a odpočíval. Prestala ma bolieť hlava. Ale na ďalšej suplovanej hodine ma znova začala lebo učiteľka má strašne ujačaný hlas. Išlo mi hlavu rozdrapiť z jej jačania  a z toho, že som sa musel sústrediť. Zo školy som odchádzal s hlavou hore lebo už mi nebolo zle a uvedomil som si, že sa nemusím dnes učiť. Prišiel som domov a samozrejme nešiel internet, a tak som začal písať článok. Potom naskočil internet a tak ho môžem aj hneď uverejniť.

Dúfam, že sa vám článok páčil ak áno nezabudnite napísať komentár a ak sa vám môj blog páči a chceli by ste ho navštevovať a ostať mi verný stlačte tlačidlo odoberať. Ja sa s vami lúčim a zatiaľ Čus. 

Máme tu ďalší článok síce po dlhšom čase ale predsa. A mám tu aj veľa noviniek ,ktoré sa mi prihodili za posledný týždeň.

Ale najprv k tomu ,prečo cez týždeň nebol článok. Nie, že by nebol čas alebo ,že by bola nejaká technická porucha ,ale jednoducho sa mi nechcelo. Viem ,že je to nezodpovedné ale chcel som si oddýchnuť či už od povinností ale aj od školy.

Týždeň bol plný prekvapení. Začiatkom týždňa nám v škole začali chrípkové prázdniny –to znamenalo 3 voľné dni bez školy. Potešil som sa lebo som vedel ,že si oddýchnem a budem mať kopec voľného času. Ja som bol zdravý ako rybička a preto som začal konečne chodiť von. Áno bol som vonku a bolo tam celkom pekne aj grafika sa dala zniesť aj hrateľnosť bola dosť vysoká. :DDD. Vonku sme objavovali krásy našej krásnej dedinky a taktiež sme si užili čerstvý vzduch.

Ale Murphyho zákony predsa nemohli chýbať a niečo sa muselo pokaziť. Pokazil sa router k internetu. Takže po každé čo som vypol počítač tak sa mi odpojil router a ja som musel zložitými metódami znova nahadzovať internet.Takže prázdniny s obmedzeným internetom 

 naozaj nebola zábava ,hlavne pre mňa . Ale malo to aj kladné účinky. Napríklad to

 ,že som začal čítať knihu ,ktorú som mal už rozčítanú ale zabudol som na ,ktorej 

strane som ostal. Ešte som tú knihu nedočítal lebo teraz začala škola ale ja sa snáď

 raz k tomu dostanem. Kniha sa mi zatiaľ veľmi zapáčila a hodlám ju dočítať síce

 tých 400 strán čo ma čaká nebude ľahkých ale ako náhle sa raz do toho čítania 

dostanem tak tu knihu už nepustím z rúk. Kniha sa volá Vraní kost aj jej autor je Daniel Low. Po prečítaní ma čaká ďalšia kniha ,ktorá už dlho leží v poličke a sadá na ňu prach kniha -Crowfliendská kliatba-.   A keď mi už náhodou išiel internet tak som ho využil čo najviac. Keď som nevedel čo z časom tak som si len tak začal maľovať v skicári. Dopadlo to takto (no ohodnoťte sami:

Tento obrázok ste mohli vidieť na FB stránke  ako titulnú fotku.

V poslednej dobe som dosť pozeral TV a hlavne stanicu HBO. Naozaj je to asi najlepší program ,ktorý je stvorený na pozeranie filmov.  Hlavne sú tam filmy ,ktorý na českej alebo slovenskej obrazovke nebudú najbližšie štyri roky. Ale teraz k filmom. Dosť ma oslovil film „ How I Live Now“ je to film anglického pôvodu o 3. Svetovej vojne. Čakal by som ,že to bude o tom ako niekto bude utekať na miesto kde je mier ,ale film ma prekvapil v tom ,že to bol skôr zamerané na osobný život hlavnej postavy ako na situáciu okolo nej.  Bola to taký romantický thriller ,aj keď to nebolo na 100% ale bol to naozaj kvalitný film. Ďalší film bol „Zajíček bezušáčšk a ušaté kuře“  (Keinohrhase und Zweiohrküken) priznám sa bola to rozprávka. Ale ja mám rád takéto animované rozprávky dobre sa mi na ne pozerá ale keby som si mal vybrať medzi filmom a rozprávkou ,samozrejme film. Tretí a posledný film čo ma tak zaujal bol Miluju te k smrti(I Love You to Death) . Nie som si na 100% istý či to bolo na HBO ale aj tak bol to super film z roku  1990. Bola to komédia a najviac ma pobavil dabing hercov –som sa na tom smial ako nikdy.

Tiež cez víkend u nás na Slovensku prebehlo zatmenie slnka. Bolo to úžasné sledovať lebo som to ešte nevidel . Sledoval som to cez zváračské sklíčko a sledoval som to spolu s kamarátkou. Jednoducho zážitok sledovať ako sa svet dostáva do tieňu a po uplynutí bolo znovu jasno. Síce to nebolo úplné zatmenie slnka a nebolo šero ale aj toto bolo super.

Cez víkend som si bol posedieť v podniku aj som sa skvelo zabaviť ako inak.  Dúfam, že nasledujúci týždeň prežijem a potom v stredu ma čakajú Veľkonočné prázdniny ,takže sa môžete tešiť na články.

   Dúfam, že sa vám článok páčil a dúfam, že mi prepáčite, že minulý týždeň nebol žiaden článok. Ja sa s vami lúčim Čus.

                                        

 Raz na jar sme tam sedeli a ja mám strašnú úchylku na sviečku ,a tak som jednu zapálil. Rozprávame sa a zrazu bum, vypadol prúd. My vďaka mne sme mali svetlo a obzrieme sa a vidíme len červené svietiace bodky ,ktoré menili svoju intenzitu –vyzeralo to úplne ako oči- a boli to len cigarety ,ktoré tam horeli. Potom už len vidíme modré svetlo z mobilov a čašníčku ,ktorá zapaľuje sviečky na ostatných stoloch. Bolo to tam vtedy také dosť vtipné ,predstavte si ,že len tak ste na wc a zrazu tma. XDDD. Ďalšia z takých spomienok je keď sme na leto sedávali vonku a len sa tak rozprávame o škole a ako nenávidím jedného učiteľa a zrazu kamarát len tak v pokoji  povie , no tam za oknom sedí. Ja som sa tam tak rozosmial ,keď som ho videl . Ešteže som vtedy nemal v hube cigaretu alebo tak. Raz sme si tam len tak sedeli a na kamarátku sa tam neustále otáčal jeden chlap –no totálne nesympatický- a potom sme sa tam na ňom smiali. Určite to bol nejaký čo už 40 rokov nemal pomer a potreboval sa odreagovať. Alebo raz sme tam len tak sedeli a prišiel tam nejaký chlap s jeho synom –asi 5-ročným- objednal si pivo syn si tam vedľa neho sadol vybral tatovi z vrecka mobil oprel si ten mobil o pohár piva a pustil si tam rozprávku Máša a Medveď  a kukal ,mi celý nadšený ,že si tam pustil tú úžasnú RUSKÚ rozprávku ,ale zrazu si ten chlap vytiahol cigarety a začal tam fajčiť. My úplne ,že OMG čo je to za otca  ,čo zoberie syna do krčmy a začne tam fajčiť. Aspoň si vieme trochu  predstaviť jeho budúcnosť. Ale čo narobíme ,veď on je rodič. Vždy keď sme tam a začne tam hrať pesnička dangerous tak sa na tom pousmejeme lebo na tú pesničku sme objavili práve tam. Alebo sa mi ešte vybavuje spomienka keď sme tam raz boli tak tam prišli nejaký asi tretiaci na strednej a do jugebox-u dali pesničky od Elánu a tak celý podnik spieval.

                                                                               Momentka 

 Raz som išiel zaplatiť a keď som zaplatil tak som sa vrátil k stolu a pýtam sa kamarátok ,že kedy pôjdu zaplatiť a kamarát sa ozve ,že on to už všetko zaplatil čiže ja som im dal peniaze len tak. Tak ma tam dotiahol ,že nech si to vypýtam naspäť a totálne ma tým strápnil , a tak som bol celú cestu domov na neho nahnevaný. Jedna zo spomienok čo mi utkvela v pamäti je taká ,že sme si len tak sedeli a len tak sme sa rozprávali a zrazu sa jeden z partie sa zodvihol a išiel preč ,že je mu tam nuda lebo sme sa tam rozprávali a on nás nepočul tak sa oprel o stoličku a kukal do mobilu. Po tom ,keď odišiel sme sa o tom bavili či mu preskočilo ale inak teraz v pohode.  Jeden večer sme si tam cuckali kofolu a vedľa nás tam sedel taký chlap a hral na automatoch. Mal tam sumu cca 120 eur ,ale on nie ,že by prestal ,ale on pokračoval .Tak sa na neho dívame asi o hodinu a on tam cca 0,75 eura. Tak si hovoríme keď v najlepšom neprestaneš tak to potom ide dole kopcom. Ešte jedna príhoda s výhernými automatmi a to taká ,že jeden chlap tam sedel na stoličke pri automate a už ho to si nebavilo stále ťukať do tlačidla ,a tak búchal po obrazovke. Robil tam všelijaké útvary a tak sme sa na tom len tak potichu smiali ,že ho to už asi nebaví a že skúša nové metódy . Raz by som si to tam chcel vyskúšať –len raz- ale aj keby som vyhral jackpot tak mi nič nedajú lebo nie som plnoletý. Ale však mne to ani nechýba a nepotrebujem to k žitiu. Málokedy sa naša štvorčlenná skupinka rozrastie o nejakého toho člena ale veď „dobrých“ ľudí sa veľa zmestí , no nemám pravdu? Ja myslím ,že áno. Sobota je pre väčšinu ľudí ten najlepší deň v týždni a pre mňa tak isto. O tom ste sa mohli presvedčiť v článku ;).

Máme tu ďalší článok. Síce po dlhšom čase ale predsa.

Po kratšom čase tu mám znova prichystanú recenziu a prekvapivo znova na slúchadlá. Ja viem ,že tu nedávno  už bola recenzia na slúchadlá ,ale poskytla sa mi možnosť vyskúšať si úplne nové slúchadlá.

Razer Kraken –to sú tie slávne slúchadlá ,o ktorých sa budeme dnes rozprávať. Slúchadlá som mal v zelenom prevedení ale na nejakom tom mieste sa objavila aj tá čierna. Dajú sa používať aj ako slúchadlá na počúvanie hudby ale aj ako slúchadlá na hranie hier.  Vďaka širokému frekvenčnému rozsahu poskytujú silný zvukový zážitok plný bohatých a jasných zvukov s mohutnými basmi, krištáľovo čistými stredmi a výškami. Keď že sú čalúnené ,čiže dobre sedia na hlavu ,je teda možné dlhodobo hrať bez pocitu ,že by vás niečo tlačilo alebo škriabalo. Slúchadlá a dokonca aj sama škatuľa má veľmi prepracovaný design  ,čo ma milo prekvapilo. Hneď ako sa mi poskytla možnosť si vziať od kamaráta Johnyho tie slúchadlá tak som ich aj hneď vyskúšal. Boli úplne nové a tak som neváhal a požadoval som od nich čo najviac. Hneď som si zapol counter strike a išiel som hrať. Samozrejme som vyskúšal slúchadlá aj na iných platformách než len počítač. Vyskúšal som ich na PSP mobile a rádiu. Na týchto platformách aj išli ,čiže ma znovu potešili. Samozrejme slúchadlá sú aj hlavne na počúvanie hudby. Slúchadlá si prešli snáď všetkými hudobnými žánrami ,ktoré poznám. Nemal som ich ani 24 hodím ale naozaj ma presvedčili o tom ,že sú kvalitné .nie najlepšie ale kvalitné. Na rebríčku od 1 po 10 by obsadili asi 7 priečku a moje terajšie ,na ktoré ste si taktiež mohli prečítať recenziu obsadili asi 3 priečku. Naozaj ,keby ste rozmýšľali nad kúpou tak vám ich odporúčam.

Recenzia mala vyjsť už minulý týždeň v stredu ale je streda? Je tak splnil som to ja myslím ,že áno a článok presiahol ledva 300 slov ale v piatok by mal vyjsť a teraz to myslím vážne a ak by nie tak ma môžete ukrižovať a potom uctievať. Ja sa s vami lúčim a Čus. 

Je tu ďalší článok. Náplňou článku bude moja lyžovačka a blog.

Začal by som lyžovačkou a tak aj trochu recenziou na moju poslednú lyžovačku. Keďže lyžujem už šiestu sezónu tak by  som sa mohol nazvať profesionálom. Nieže by som si vymýšľal ale naozaj moje skúsenosti s lyžovaním sú na 85% zvládnuté. Ale k samotnej lyžovačke. Boli sme v českom Újezde. Na tomto kopci som zažil pred dvoma najlepšiu lyžovačku –hlavne kvôli terénu . tento víkend ma však sklamali. Zjazdovka –mokrý technický sen. Jedným slovom hrôza.  

1.jazda – snažil som sa to nevšímať ,že idem po takom teréne ,ale ono sa to nedalo. Stále som musel brzdiť ,lebo keď som to pustil tak som sa buď zastavil úplne ,alebo som nabral neuveriteľnú rýchlosť. Ak by som si nedával pozor tak rýchlo skončím s hlavou ponorenou v snehu. Dole na turnikete som skoro obrátil žalúdok na dvakrát ,lebo som v plnej rýchlosti do neho narazil.

2. jazda – definícia –najhoršia jazda môjho života. Išiel som dole pluhom ako amatér alebo nejaké 10 ročné decko ,ktoré sa snaží lyžovať. Počujem ,že na vleku na mňa niekto kričí otočím sa a tam tato. Lenže na tú chvíľku čo som nedával pozor som si nevšimol ,že tam bola vyjazdená koľaj tak jedna lyža do nej išla a druhá presne naopak. A asi viete ako to skočilo. Celý mokrý od snehu. Tváril som sa ako keby sa nič nestalo a zjazdil som k vleku a hore. Keď som bol hore ,tak som si povedal ,že si idem oddýchnuť a napiť sa čaju. Požičal som skipas mojej tete ,ktorá sa učí lyžovať a išiel som si dať čaj a zahriať sa.

Dal som si tam domáci čaj a oddychoval som keď sa zotmelo ,keďže sme boli na večernom lyžovaní tak som sa obul do lyží a šiel som jazdiť. Zjazdovka už bola výrazne lepšia ,a tak som mohol ukázať môj lyžiarsky skill. Zjazdovka bola poloprázdna alebo ako chcete poloplná a pekne primrznutá –najlepšie podmienky na lyžovanie. Išlo mi to samo od seba. Zastavil si ma vlek ,že koľko rokov už lyžujem. Ja ,že tento rok je šiesta sezóna. Ona na mňa ,že tak to si dobrý. So zvýšeným egom a dobrým pocitom pri srdci som nastúpil na kotvu a odišiel som naspäť hore na svah. Jazdil som neustále a naplno ,lebo heslo ,ktorého sa držím pri každom športe je buď všetko alebo nič. Čiže keď ma nejaký šport nebaví ako napríklad futbal tak sa totálne flákam a na telesnej by som z neho radšej dostal za 5 ako by som mal kopnúť do lopty. Ale teraz k lyžovaniu. Posledné jazdy som si naozaj užíval. Na jednej som počítal ,že za koľko zídem dole (cca 40 sek.) ,ale na predposlednej som sa poriadne zabavil. Celú zjazdovku som šiel chrbtom napred ,čiže naopak. Dalo mi to zabrať hlavne na moje lítka a stehná.  Keď so šiel hore vlekom tak som videl ako sa tam jeden asi 17 ročný chalan po mne opakovať. Dívam sa ne neho a zrazu sa zjebal –padol. Vyhŕkli mi slzy a ja som sa musel krotiť aby som sa nezasmial. Predstavte si nejakého teenagera ,ktorý si očividne myslel ,že má SWAG a padne na lyžiach pri triku ,ktorý  zvládol výrazne mladší chalan.

Síce ani jedno z toho nebolo to najlepšie ,ale dalo sa na tom zasmiať však najlepší zážitok z lyžovačky bol keď ratrák naštartoval a upravoval zjazdovku. Áno to bol najlepší zážitok z celého večerného lyžovania.

Teraz k druhej téme článku.

Chcem tu preberať môj blog v poslednej dobe. Asi ste si všimli ,že cez víkend nebol žiaden článok. Má to za dôsledok toho ,že víkend som mal nabitý či už to bola lyžovačka alebo môj osobný život kedy chodím s kamarátmi von. Áno možno si hovoríte ,že si môžem písať články popredu alebo ich môžem vydávať aj cez deň.  Ja som taký typ ,že mne najviac fantázia prúdi najviac cez noc a na večer. Preto píšem články okolo tej 20-22 h. Ďalším z faktorov ,prečo som nemal čas bola škola. Naozaj v tomto polroku sa snažím zaberať a učiť sa čo najviac. Koncoročné vysvedčenia už idú prihlášku na strednú a ja by som sa naozaj rád prihlásim na tú školu akú chcem (Programovacia v Starej turej). Niežeby som nemal fantáziu na články aké by som mal vydať ,ale ten čas je sviňa. Dokonca aj viem aké články budú v najbližšej dobe -bude to recenzia (asi) a potom ešte Kecy kde budem spomínať čo sa udialo v piatok.

Ale už k veci ,ktorou môj blog prešiel pred malou chvíľou. Bystrejší z vás už na to asi prišli ,ale aj tak môj blog mal už 1000 zahliadnutí. Áno už 1000 –to je ale číslo je neuveriteľné a také veľké. Tento blog nemám ani pol roka a už toľko zhliadnutí. Je to pre mňa veľký krok dopredu a ešte väčší pre blog. Neuveriteľné!

Kúsok zo štatistiky :

- momentálne môj blog má 1018 zhliadnutí

-má 23 príspevkov (hlavne rubrika Kecy a Môj život)

- 2 nasledovníci

-5 sledovatelia (stáli)

- 8 štátov ,ktoré sledujú môj blog

- február –najnavštevovanejší mesiac

- jednu spoluprácu s blogom life by romi

-   Najocenenejší článok ,ktorý dosiahol 2+

-najviac komentárov obdŕžal článok  zhrnutia za posledný týždeň

-oficiálne   najlepší článok je Ja a lyžiarsky

- Fun page na Fb sa páči 4 ľudom

Ďakujem! Som strašne nadšený z toho ,že môj blog dosiahol takého neuveriteľného čísla. Dúfam ,že sa toto číslo bude len zvyšovať a zvyšovať. Mám ešte veľké plány s blogom a nehodlám sním skončiť. Naozaj ma to baví a dúfam ,že aj vás baví čítať moje články (inak neviem načo to čítate ,keď vás to nebaví).  Snáď môjmu blogu ostanete verný a nepresnene vás zabávať. Ak máte nejaké výhrady k môjmu blogu nech sa páči svet komentárov je pre vás otvorený a tak tiež moja emailová schránka.

Tento článok som sa snažil napísať na 1000 slov ako vyše zhliadnutia na blogu. Možno ste si toho všimli a možno nie ak neveríte tak vám prajem pekné počítanie. Uvidíme sa pri najbližšom článku. Čus.