Môj život - tvoj život

Máme tu ďalší článok. Priskoro? Ja myslím, že nie.

Je tu článok, v ktorom by som vám chcel predstaviť môj úžasný dnešok. Nepreháňam dnešok bol naozaj fantastický. Tak poďme na to!

Išiel som do školy a ručičky na hodinách neustále zrýchľovali až odbilo koniec štvrtej hodiny. Cez prestávku som sa vybral s ďalšími dvoma spolužiačkami Petrami a spolužiakom Alexandrom do vestibulu.  Vybrali sme sa na výlet pričom ostatný spolužiaci sa museli učiť. Výlet bol naplánovaný zo ZUŠ a rovno sme nahodili smer Žilina.  Išli sme tam so zámerom navštíviť koncert najlepších slovenských hudobníkov. Boli to študenti konzervátori pripomínam najlepší a hrali na rôzne nástroje. Ale poďme pekne od začiatku.

Najprv sme zamierili do obchodného domu MIRAGE. Tam sme mali byť tri hodiny, čo som si zo začiatku nevedel vôbec predstaviť, že na čo sme tam tak dlho. Tak som sa vybral s Alexom a pozerali sme sa po obchodoch a keď sme to už prešli tak sme išli hľadať občerstvenie. A zrazu hovorím Alexovi „aha 5D kino“ a on, že či nejdeme naň, a vtom zbadám ceduľku s nápisom 2,90€. 

Tak hovorím, že to musíme vyskúšať. Tak sme tam išli ale nevedeli sme sa rozhodnúť medzi hororom Panic house  a Apokalypse. Nakoniec sme si vybrali Panic house zaplatili sme si a išli sme si sadnúť do sedadiel. Potom nám dali okuliare na 3D a začali sme pozerať. Bolo to o tom, že ste vošli do nejakého nádherného domu a ten pri vašom príchode sa premenil na dom monštier a naháňal nás nejaký hybrid žaby a človeka. Dívam sa na to, že grafika ako z nejakej hry a tak som sa pozeral ďalej. Pri nejakých momentoch som privrel oči. Zrazu ma niečo chytilo za nohu. Skoro mi vyskočilo srdce. Vy si asi teraz hovoríte, že som nejaký bojazlivý a nedokážem sa pozerať na horory, ale predstavte si, že si dívate nie moc na pohľad príjemné video a zrazu vám niečo prejde po nohe. Do konca toho šesť minútového videa som mal vyložené nohy na sedadle a kukal som. Neprišlo mi to až také hrozné ale po vyjdení z spomínanej miestnosti mne ale aj Alexovi poriadne vyhladlo. Tak sme si išli niečo dať pod zub. Našli sme jednu reštauráciu a Alex si objednal lososa a ja kurací stejk obaja so zeleninou.

No nevyzerá to úžasne. Až sa mi začali zbiehať slinky. Ale nie je všetko zlato čo sa blyští a zelenina bola naozaj nie moc dobrá na moje chuťové poháriky. Ale na rozdiel od mäsa, ktoré bolo grilované dobre prepečené, po ktorom mohli len poháriky tancovať na mojom jazyku. Potom sme sa šli popozerať po iných obchodoch, a vtom stretneme spolužiačky Petry, a že či by s sme s nimi nešli do kina. Tak si hovoríme po druhýkrát? Prečo nie. Tak sme si vybrali film Apokalypse. Tento film nebol vôbec hrozný až na jednu chvíľu kde sa objavilo malé dievčatko s medvedíkom, ktoré malo slepé oči. Tento film som bral ako nejaký triler, v ktorom ste pred niečím neustále utekali a nevedeli ste ani pred čím. Skončilo to tak, že tom tam všetko vybuchlo. Takže pre mňa to bola taká lajtka a väčšinu času som sa smial než by som si mal ohrýzať nechty. Potom sme s babami behali hore dole obchodom a napadlo nás, že sa ideme pozrieť na žraloka, ktorého ta  mali vystaveného v akváriu. Tam sme pobudli nejakú tu chvíľu a rozhodli sme sa, že ideme znovu do kina. S Alexom už po tretíkrát a s babami už po druhý ráz. Spýtali sme sa, že čo tam je asi také najstrašidelnejšie a vyplynulo s toho, že Panic house tak sme si vybrali druhé  najhoršie  Metro inception. Tak prejem vám pekné užitie videa a popred sa vám ospravedlňujem za trasenie kamery, je to spôsobená tým, že sme sa pohybovala celá sedačka a nebol tam žiadny pevný bod, kde by som ju mohol položiť. Taktiež sa ospravedlňujem za obraz. Video bolo natáčané na 3D a vodu, ktorú na nás striekali o chvíľu skreslila obraz. Je to dosť nahlas tak si musíte úplne skoro stíšiť hudbu.

Po dopozeraní sme sa vybrali už do autobusu ale keďže sme mali ešte veľa času tak sa spolužiačky stavili na Bubletea. Je to úplne super nápoj.

Vidíte tú úžasnú zmrzlinu? Že vyzerá

fantasticky.

 Určite ho musíte vyskúšať inak obanujete, že ste ho nemali. Po vypití sme išli do divadla kde mali predstavenie už spomínaný hudobníci. Predstaveniu určite nechýbala úroveň. Všetky hudobné nástroje odviedli svoj najlepší výkon a to platí aj pre ich majstrov. K tejto časti dňa sa mi nechce ani moc rozpisovať lebo by to bol už až moc dlhý článok. Po príchode domov som sa najedol išiel za počítač začal nahrávať video na YB a keď už bolo tak som začal písať článok.

Tak a to by bol bohužiaľ už koniec článku a aj môjho fantastického dňa –snáď ich bude viacej- tak ja sa s vami lúčim a čoskoro dovidenia.  Čus.

Je tu ďalší článok a je plný super udalostí.

Ja vás zdravím pre dnešnom článku hlavne o dnešku ale aj o ostatných dňoch. Ale najprv o tom, že prečo neboli články. Bolo to z toho dôvodu, že mi v posledných týždňoch vypadáva internet. Už som to spomínal v dvoch článkoch a toto je tretí, takže si viete predstaviť ako ma to už dlho štve. Štve ma to, že to nemôžem sám vyriešiť. Ale aspoň som si dokázal, že dokážem žiť aj bez internetu. Dodá to dosť veľa času, keď nie som na internete. Ale keď mi už internet ide tak hlavne robím na prezentácii, ktorú musím odovzdať na geografiu. Takže som na blog nemal ani moc čas.

Počas toho čo mi nejde internet, tak buď čítam knihu, učím sa, pripravujem si prezentáciu formou to, že si precvičujem text, ktorý budem hovoriť alebo som na počítači. Áno na počítači síce nie som na internete ale hrám hry. Moje hráčske srdce teraz bije hlavne pre hru The sims 3. Vlastním aj The sims 2 a k tomu aj nejaká kolekcie a dodatky ale The sims 3 je proste lepšie.

Ešte by som tak okrajovo spomenúť Veľkú noc. Jednoducho bolo to ako každý rok až na to, že Romi (blog)bola konečne po siedmich rokoch bola doma a ja som ju šiel obliať. Konečne bola mokrá. Oblial som ešte sestrenicu Naty a babku. Potom som šiel k druhej babke a tak som sa prezliekol dal som si džínsy, tričko a sako. Áno sako aby som vyzeral trochu k svetu a aby som vypadal troch slávnostnejšie. Zarobil som si 80€ a šiel spokojne spať.

Dneskajšok bol úplne super. Nie len preto lebo bol piatok ale aj preto lebo bolo teplo. Síce na Veľkonočný pondelok snežilo a dnes ortuť v teplomere ukazovala 20 stupňov, tak môžem dodať, že počasie na Slovensku je naozaj nevyspytateľné.

Dnešok začal úplne super –písomkou z matematiky- ,ktorú som nenapísal na 100% a nečakám za jeden ale prejem si aby to bola dvojka. V škole hodiny išli neuveriteľnou rýchlosťou a ani som sa nenazdal a už hodiny odbíjali koniec poslednej hodiny. Cestou domov som si kúpil nanuk a úplne mi sadol a trochu schladil. Po príchode domov som vybral zaprášené korčule obul ich a šiel sa korčuľovať. Von som vyšiel o pol tretej a čakal som na kamošky Viky a Maťu, ktoré sa mali ísť so mnou korčuľovať. Čakám, čakám stále čakám až sa odhodlám zavolať Mate ,že či ide. Ona ,že Viky jej povedala, že pôjdeme až o tretej. Tak som tam čakal pozhováral som sa pri tom s babkou a keď na kostolnej veži odbíjalo tri hodiny tak som vyzrel na uličku a ani nohy. Tak išiel som zazvoniť Viky a odozva žiadna tak znova volám Mati , že či ide. Ona že áno a že mám zavolať Viky, zrazu Viky zbadám v okne a keď ma zbadala a zdrhla. Tak som počkal maťu dokým došla a Viky sa nám začala vyhovárať, že nejde. Tak sa na ňu dívame, že „toto ti máme akože veriť?“ –jednoducho Viky nevie klamať. Tak som sa vybral na uličku sa korčuľovať s Maťou. Nakoniec sme skončili na ihrisku na lavičke, kde sme sa zhovárali –hlavne o škole-. Okolo pol siedmej sme sa vybrali domov a zastavili sme sa ešte na potoku, aj tam sme strávili chvíľu hlavne pre to aby som si tam pofotil nejaké fotky pre článok. Vidíte mal som v pláne dnes napísať článok už asi pred štyrmi hodinami. Takže na to nekašlem. Tu je pár fotiek z dneška:

Konečne obuté korčule.

                   Ja a kamarátka Maťa

                   Konečne jar!



.

Náš pruštianský potok

          Myslel som si, že som už skúsený v korčuľovaní ale aj ten pád musel prísť.















A ja sa s vami lúčim, pre tento článok je to už 

všetko a Čus.

Čawko. Máme tu ďalší článok.

Akoby som začal...jednoducho od pondelka prežívam najhoršie dni za poslednú dobu. Neviem čím to je alebo kým ale už ma to nebaví.

Pondelok 30.3.  5:45

Zvoní mi budík. Stávam skoro aby som sa ešte niečo doučil do školy a aby som si dorobil domácu úlohu. Hneď po tom idem do kúpeľne aby som sa som vyzeral trochu k svetu. Postavím sa pred zrkadlom a zhrozeným pohľadom som sa díval na obraz na zrkadle. Mal som hrozné kruhy pod očami. Vyzeral som ako sova alebo ako baba, ktorá si po prvýkrát robila tiene. Musel som sa zo sebou zmieriť a ísť sa obliecť.  Išiel som sa mučiť do školy ,kde ma nečakala o nič lepšia správa ako to, že píšeme. Skvelé z látky, ktorú som nebol vôbec naučený.   Prišiel som domov a ako inak internet nešiel. Áno ešte stále nemám doriešený internet.  Začal som si pripravovať projekt do školy, na ktorý som nemal materiál, tak som to rýchlo zabalil a šiel som poskúšať internet či už náhodou ide. Chvíľu som sa s ním hral, a keď som to už vzdával tak naskočil. Chvíľu som na ňom pobudol a potom som ho dal mame. Už odbíjalo 6 hodín a ja som sa išiel pripravovať do školy. Nemal som toho tak moc, a tak som sa šiel venovať knihe. Išiel som spať s myšlienkou v hlave, že som si zabudol dať do tašky  geografiu a zaspal som.

Utorok 31.3 6:55

Zobudil som sa s tým že som si myslel, že je pol siedmej. Zapnem si televíziu, a tam si všimnem, že je o tri minúty sedem hodín.  Svetelnou rýchlosťou som sa obliekol, umyl sa a bežal som von. V tom mi cinklo v pamäti, že si mám ísť zobrať knihu. Keď som konečne vyšiel na ranný vzduch a išiel som zamknúť. A čo sa nestalo nemal som pri sebe kľúče. Šprintom som vybehol do bytu a hľadal som kľúče. Po dlhom hľadaní som ich našiel a bežal som von. V škole ako inak som mal náladu na dve veci. Učiteľka na matike nám dala nečakanú písomku, ktorú som ani moc nevedel. Vidím to asi na takú štvorku.  V ten deň som dostal ešte dvojku z ruštiny síce som čakal horšiu známku ale nakoniec sa to vyvinulo na krásnu dvojku. Po skončení školy ma nečakala cesta domov ale hneď som to zamieril na umeleckú školu. Tam som sa uvoľnil a dokončil súťažnú prácu. Po príchode domov som bol neskutočne vyčerpaný a tak som si zapol hudbu a snažil som sa nezaspať. Ale nakoniec ma únava premohla a zaspal som. Po prebudení som bol na seba naštvaný, že som si pospal lebo som vedel, že večer nezaspím ale hlavne preto, že sme mali strašne veľa učenia. Tak som sa šiel učiť, a keď som sa doučil odbíjalo deviatu hodinu a chcel som ísť čítať knihu. Samozrejme nešiel internet. Večer som bez problémov zaspal.

Streda 1.4. 6:30

Ráno som sa zobudil úplne vyspatý a konečne som sa tešil ,že je posledný deň pred prázdninami. Všetko som ráno stíhal a bez problémov som sa vybral do školy. V škole som neustále hovoril, že nie sme nejaké neinteligenčné deti ,ktoré musia niečo robiť na prvého apríla. Išli sme na prvú hodinu a tam nás čakala písomka. Písomku som zvládol asi na trojku a išiel späť do triedy. Potom sme mali dejepis, na ktorom sme cvičili lebo učiteľ potreboval odovzdať  naše výsledky. Behali sme člnkový beh 10x5 metrov. Ja som ho zvládol za 16 sekúnd 21 stotín, nebol to síce najlepší výkon ale medzi prvými piatimi by sa umiestnil. Chcel som si vylepšiť čas a tak som bežal aj druhýkrát. A to bola chyba. Po odbehnutí mi zostalo divne. Učiteľ zahlásil, že sa máme vrátiť do triedy. Tak som sa pobral prešiel som asi desať metrov a začala sa mi točiť hlava ,podlamovať nohy ,zle sa mi dýchalo a bolo mi na vracanie. Pomaly som upadal do závratu a tak som sa vystrel na lavičku ,tam som chvíľu oddychoval a pobral som sa do šatne. Asi po ďalších desiatich metrov som si musel sadnúť na lavičku a tam som aj ostal. Potom si ma tam všimli spolužiaci a zavolali učiteľa. Ten sa hneď pýtal, že čo mi je a bežal mi pre vodu. Keď že mi bolo strašne zle a nedokázal som sa postaviť na nohy, tak zavolal učiteľku a povedal spolužiakom nech pri mne ostanú. Tak tam chvíľu pri mne pobudli a po desiatich minútach ležaní na lavičke som sa odhodlal postaviť sa na nohy ísť sa prezliecť zo spotenej telesnej do normálneho oblečenia. Ešte pred tým mi spolužiačka naliala na hlavu minerálnu vodu, a tak som mal umyté vlasy minerálnou vodou. Po prezlečení som sa vydal do triedy ,keďže som bol na prízemí a triedu sme mali na poslednom treťom poschodí tak som sa štveral po chodoch dobrých päť minút. Po príchode do triedy všetci spolužiaci stíchli lebo moja farba zodpovedala bielej stene za mnou. Usadil som sa na miesto a tam som ponoril hlavu do bundy a odpočíval. Prestala ma bolieť hlava. Ale na ďalšej suplovanej hodine ma znova začala lebo učiteľka má strašne ujačaný hlas. Išlo mi hlavu rozdrapiť z jej jačania  a z toho, že som sa musel sústrediť. Zo školy som odchádzal s hlavou hore lebo už mi nebolo zle a uvedomil som si, že sa nemusím dnes učiť. Prišiel som domov a samozrejme nešiel internet, a tak som začal písať článok. Potom naskočil internet a tak ho môžem aj hneď uverejniť.

Dúfam, že sa vám článok páčil ak áno nezabudnite napísať komentár a ak sa vám môj blog páči a chceli by ste ho navštevovať a ostať mi verný stlačte tlačidlo odoberať. Ja sa s vami lúčim a zatiaľ Čus.